Tretí pôrod – najstresujúcejší zážitok (1. časť)

Po skúsenostiach s prvým a druhým pôrodom sme uvažovali nad tým, že budeme rodiť doma.

Manželovi však stále blikalo vzadu v hlave červené svetielko „čo ak“ a stanovil si jedinú podmienku – nemocnica musí byť do 5 minút ďaleko (čo náš dom nespĺňa).

Keďže pri dvoch deťoch sa už nedá veľmi vymýšľať, kam ísť rodiť to tretie, ostala nám jediná možnosť – pôrodnica Antolská.

Bola to však najhoršia voľba v mojom živote.

Keby som bola bývala vedela, ako to dopadne, s vypätím všetkých síl by som napríklad vycestovala do Čiech do Vyškova, alebo do Hainburgu za ťažké prachy.

Neľakajte sa, nebol to rizikový pôrod, žiadne vážne komplikácie. Všetci sme živí a zdraví. Po technickej stránke to bol viac-menej nemedicínsky pôrod. Kde je teda problém? Skúsim vysvetliť na metafore:

Môj tretí nákup jogurtov

Predstavte si, že ste hladní a idete si kúpiť do obchodu jogurt. Ponúknu Vám na výber 3 druhy, vy si jeden vyberiete, kúpite a zjete. Ste spokojní.

A teraz si predstavte, že ste hladní, ale chcete hroznový BIO jogurt s objemom presne 345ml. V obchode Vám ponúknu tie isté 3 druhy. Jahodové. Nemôžete odísť a kúpiť si jogurt inde. Keď už raz vojdete do tohto obchodu, musíte si jeden jogurt vybrať, zaplatiť, a musíte ho aj zjesť. Kto by bol spokojný, keby jedol tú otrepanú jahodovú príchuť s kopou Ečiek a navyše by toho bolo málo?

Áno, áno, môj tretí nákup jogurtov – pardon, pôrod, bol pre mňa najstresujúcejším zážitkom.

Ako sme prišli do pôrodnice

Termín pôrodu bol stanovený na 5.6.2013. V pondelok ráno 27.5. som zacítila mokro v gaťkách. Iba trošku, máličko, také cvrk. Plodová voda. (Pre mňa čosi nezvyčajné, lebo pri prvých 2 pôrodoch mi praskol vak blán až keď som bola otvorená na 9 cm.)

Postupne som takto cvrkala celý deň a kontrakcie nikde. Nachystali sme všetky tašky do auta a čakali. Vyrazili sme si s manželom na obed do koliby, potom doma trochu upratovali a kontrakcia stále žiadna.

Večer sme sa uložili spať, aby sme si pred pôrodom oddýchli. O druhej ráno som už zacítila kontrakciu, a nebola vôbec nenápadná. Zobudila som manžela, aby sme radšej už išli do pôrodnice, lebo nechcem cestovať autom s príliš silnými kontrakciami.

Bol škaredý upršaný deň, vlastne noc. O tretej ráno sme vošli do pôrodnice Antolská.

A personál hneď začal so štandardným kolotočom:

-Mamička, poďte na monitor.

-Nejdem.

-Chodili ste k nám do poradne?

-Nie. (posledný mesiac som nechodila nikam)

-Máte posledný ultrazvuk?

-Nie. (ultrazvuky som odmietala, za celé tehotenstvo som mala len 2x)

-Zmeriame Vám tlak.

-Kľudne.

-Poďte na vaginálne vyšetrenie.

-Nejdem. Načo? Veď ja viem, že som otvorená.

-Tak to Vás nemôžeme prijať, chcete ísť do inej pôrodnice? Ja vás nemôžem prijať do pôrodného boxu, kým vás nevyšetrím.

-Tak ma vyšetrite tam.

-Ale tam na to nemáme vybavenie. (Tým myslela svoj počítač.)

Najprv som im to nepovedala, ale neskôr som prezradila, že mi už odtiekla plodová voda.

Hneď mali stres, že to som mala prísť okamžite, a že aká som nezodpovedná.

-Kedy mi odtiekla?

-Nooo, len teraz, nedávno, neskoro večer. (zaklamala som)

-Musíme Vám dať penicilín.

-Nechcem.

-Chcete, aby Vaše dieťa dostalo ťažkú infekciu a zomrelo?

Ďalej mi dávali podpísať milión tlačív,

strašne dlho ťukala do počítača. Keďže som u nich nebola zaevidovaná, zapisovala moju kompletnú anamnézu (napr. aj dátum prvej menštruácie).

Musím ale podotknúť, že to nebolo len tak, že sme sa normálne bavili a ja som v pohode diktovala. Celý ten čas som už mala dosť silné a časté kontrakcie. Čo vedel, odpovedal manžel. A čo nevedel, vyzeralo asi takto:

-Máte v rodine nejakú rakovinu, cukrovku….?

-UUUUUUUch, ooooooooooooooooooch…..po 1 minúte…..Nemáme.

-Podpíšte toto vyhlásenie, že nezodpovedáme za Vaše cennosti.

-UUUUUUUch, oooooooch, váľam sa tam po zemi, lebo som zistila, že najlepšia poloha je na štyroch, mierne nabok, zadok čo najnižšie spustený……po 1 minúte podpíšem.

-Podpíšte tento zoznam, čo všetko odmietate.

-UUUUUUUch, oooooooch……manžel podo mňa podložil vetrovku, aby som nebola na holej zemi, lebo to som už bola oblečená len v nočnej košeli. ……po 1 minúte podpíšem.

-Podpíšte tento informovaný súhlas.

-Nepodpíšem. Najprv tam doplňte, že si neželám nástrih hrádze a odstrihnutie pupočníka.

Na tomto mieste sa vám musím posťažovať.

Môj pôvodný plán bol, že tam dopíšem vetu presne v tomto znení: „Nesúhlasím s odstrihnutím pupočníka ZA ŽIADNYCH OKOLNOSTÍ. Pupočník je možné prestrihnúť až po mojom PÍSOMNOM SÚHLASE.“

Lenže to som netušila, v akom stave budem, že budem rada, že žijem. Takže v skutočnej skutočnosti som ju nechala, nech tam niečo napíše ona. Zosmolila: „Pacientka si neželá odstihnutie pupočníka, chce, aby pupočník prestrihol otec.“)

Podpísala som to.

Teraz ľutujem, že som si to nenapísala doma na papierik, že jej to dám so slovami – toto tam prepíšte!

Bolo mi treba cikať. Musela som to stihnúť medzi kontrakciami. Vrátila som sa len tak-tak a len som sa rýchlo zvalila na tú moju vetrovku. Ale čo to??? Kde je vetrovka?

-Už sme Vám ju odniesli do pôrodného boxu.

Druhá časť pôrodného príbehu »»»