Na bulvár siaham zásadne v čakárni u zubára, lebo aj suterénová literatúra mi je príjemnejšia ako zvuk vŕtačky. A tak som sa zase naučila, ako písať pôsobivé nadpisy, vedia skrátka, ako ich omastiť a zaprášiť cibuľou.
Na titulnej strane, pri vysmiatych tvárach dvoch nastávajúcich celebritných rodičov, bulvár zvestoval všetkým ľuďom dobrej vôle, že otecko je strachopud. Na získanie nálepky antiheroja mu stačilo vyjadriť obavy, že si nie je istý, či by zvládol asistovať svojej milej pri pôrode.
Čoho sa báť, keď o nič nejde, iba o pôrod, že? Prečo by mal mať obavy, keď o nikoho nejde, iba o jeho ženu a dieťa? Predstavy bulváru o statočnom Nebojsovi možno začínajú a končia niekde pri zaviazaní pupočníka šnúrkami, ktoré si narýchlo strhne otecko z adidasiek. Inak je to len sraľo obyčajný.
Strach zo zázraku
Tieto pocity, ktorými disponuje každý druhý tatko, sú úplne legitímne, teda ak pripustíme, že aj chlap môže mať nejaké pocity. Aby demonštroval, že je mužského rodu, so všetkým, čo k tomu patrí, vrátane nebojácnosti, sú na to aj iné príležitosti, ako zrovna pôrod. Alebo nie?
Veď kedysi také, že chlap a že pri pôrode, nešlo spojiť do jednej súvislej vety. Dnes automatika, praktika tatka taktika. Bežná vec, preto aj ten tlak na budúcich otcov, aby neboli výnimkami potvrdzujúcimi pravidlo.
Preto aj tá PR okolo toho, ktorá mohutne verbuje k účasti, sľubujúc viac ako silný, viac ako emotívny zážitok na celý život, ktorý posunie vzťah dvoch ľudí na iný level.
O čo boli naši otcovia, otcovia ich otcov a praotec Čech ochudobnení, ľutuje dnešná nadšená spolurodiaca generácia svojich predchodcov. V mojom okolí sa pritom nenájde jeden chlap, narodený pred atentátom na Kennedyho, ktorý by do toho dobrovoľne šiel.
Podozrievam niektorých, že by radšej znova odkrútili dva roky na vojne, ako by rodili so svojimi ženami. A to, podľa mňa, nemajú ani šajnu, že od dnešného muža – otca pri pôrode sa okrem “statočnosti” neraz vyžaduje, aby poprel sám seba a proti svojej podstate chlapa predstieral, že vie robiť dve až milión vecí naraz.
Muž pri pôrode. O čo ide.
Žena síce bude tvrdiť, že od partnera pri pôrode chce iba jeho prítomnosť, jednoducho, aby tam “bol,” ale podľa knižiek by mal byť alternatívne použiteľný ako dievča pre všetko.
Ideálne, aby robil esbéeskára pred zlými pohľadmi personálu, poštového holuba, ktorý odkomunikuje, čo treba, s kým treba, vrátane vrátnika, vymáhača epidurálnej anestézie, maséra, aranžéra vonných tyčiniek, roztlieskavačku, aby ju povzbudil, keď ju oplieskava kontrakcia za kontrakciou, nezávislého tvorcu dokumentárneho filmu a ochotníka, ochotného poskytnúť kus hornej končatiny k pomliaždeniu.
Napriek tomu alebo práve vďaka tomu sa mnoho chlapov, pomedzi konfrontáciu s nemocničnými obkladačkami, necíti vo svojej koži. Postrádajú svoju rolu v celom procese, prídu si nadbytoční. Neraz pri pohľade na ženu zmietanú v bolestiach si prídu komplet bezmocní.
Popri tom všetkom ešte taký ten praobyčajný strach o život milovanej osoby. Ženy, dieťaťa. On, ktorý by mal byť “muž činu,” nemôže nič, iba “byť.” A tak sa nájdu aj takí, ktorí to vrámci mužnosti a mužskosti zaklincujú tým, že z toho “zážitku” upadnú aj do bezvedomia, venujúc pár kvapiek svojej teplej krvi studeným nemocničným obkladačkám.
Títo “strachofóbovia” majú vlastne len tú smolu, že sa narodili až po smrti J.F.K. Vojnu medzičasom zrušili, tak chlapi 21. storočia, keď si chcú skočiť po medailu statočnosti, aspoň pri pôrode, aby sa mihli. Alebo môžu vypiť prevarené mlieko s kožkou, to je tiež pravdovravný ukazovateľ nebojácnosti.
(35 hlasov, priemerne: 4,70 z 5)
Loading...
Diktáty pre tretiakov - vybrané slová po „b“
60 aktivít pre deti na celý advent až do Vianoc
Má päť detí a jedno prianie - liečiť sa
Otec na materskej, matka doma. Podmienky, za akých môže otec pracovať
Jedálniček dojčiacej šestonedieľky
Úlohy pre deti do adventného kalendáru (42 nápadov)
