Pôrodnica v Trenčíne si zaslúži svoju dobrú povesť

V Trenčíne som rodila minulý rok. Keďže šlo o moju prvorodenú dcéru, bola som nervózna, plná očakávaní, ale tešila som sa.

Aj keď pre mňa by bol ideál domáci pôrod, šla som na istotu a rozhodla som sa rodiť v pôrodnici, ktorú máme blízko. Cítila som aj istý tlak z rodiny, že pôrod v nemocnici je nevyhnutný, ale vedela som, že manžel ma bude sprevádzať.

shutterstock

Žiadne nanucovanie zbytočných zákrokov

Nemôžem povedať, že lekár či sestry by sa z mojich požiadaviek vysmiali, to nie. Práve naopak, úplne rešpektovali moju žiadosť, aby mi nedávali lieky a neponúkali epidurál.

Vedela som, že vo chvíli, keď bude pôrod prichádzať, by som sa mohla nechať zlákať na uľahčenie, a to som nechcela.

Druhou vecou, ktorá bola pre mňa dôležitá, bolo: žiadne holenie, klystír. To bolo pre mňa osobne veľké dôležité, lebo som cítila, že sa tak nenarušovala moja intimita a rešpektovalo sa moje telo.

Ocko zmeškal pôrod

Žiaľ, stalo sa mi presne to, čo mnohým iným mamičkám. Prijali ma do pôrodnice a manželovi bolo povedané, že máme ešte čas. Prišla som v noci a muž sa mal vrátiť ráno, lebo ako prvorodička mám čas.

Ocitla som sa na pôrodnej izbe, ktorými sa trenčianska pôrodnica chváli, a ktorá je naozaj skvelá. Aby som si uľahčila pôrod a pripravila sa, prechádzala som sa a dýchala.

Keď ma prišla skontrolovať pôrodná asistentka, s úsmevom skonštatovala, že už je čas. Pôrod sa zbehol tak rýchlo, že som nestihla reagovať. Lekár vravel, že mi nemusel robiť ani nástrih, dokonca ma takmer nezašíval.

Keď môj manžel dorazil do pôrodnice, bolo dieťa už na svete, čo ma mrzí, lebo zmeškal najdôležitejšiu chvíľu v našom živote.

Som šťastná, že všetko dobre dopadlo, na druhej strane ma mrzí, že ho poslali domov. Je pravda, že som to musela oplakať, ale dnes som s tým vyrovnaná.

Lekár aj sestry sa správali s rešpektom

Pre mňa to bola najdôležitejšia časť. Rešpekt môjho pôrodu, môjho dieťaťa a môjho tela. A to sa mi našťastie splnilo. Bonding síce nebol hneď, ale až po vyšetrení, ale potom sme spolu mohli byť veľmi dlho.

Prikladanie koža na kožu je dnes našťastie samozrejmosť, nemusíte to ani písať do pôrodného plánu. V pôrodnici som sa cítila bezpečne a príjemne, k čomu pomohlo aj súkromie počas pôrodu.

Mala som pocit, že sú plne koncentrovaní, sústredia sa a komunikujú so mnou. Všetko bolo vysvetlené, personál sa správal ohľaduplne. V tomto smere nemám čo vytknúť.

Prečítajte si aj: Ako sa rodí v Žiari nad Honom

Podpora kojenia bola ukážková

Hneď ako ma po pôrode priviezli na izbu, ma prišla skontrolovať sestra, či som v poriadku. Ja som si pospala a keď som zobudila, bola už malá pri mne. Nádherné!

Skúšala som ju dojčiť a nešlo to. Iná sestra, ktorá mala nočnú, si ku mne večer sadla a trénovali sme. Nikto mi neodporúčal umelé mlieko, nikto mi nedával klobúčiky.

Strava a pitný režim boli priemerné

Nečakala som žiadne zázraky, ale nemôžem povedať, že to nebolo dobré. Občas boli aj potraviny nevhodné pre tehotné ako brokolica, a varilo sa viac – menej dookola to isté.

Celkový dojem z pôrodnice je dobrý. Je vidieť, že sa snaží ísť dopredu, zaslúžiť si dôveru matiek, a to si vážim. Na druhej strane by som si vedela predstaviť lepšie vybavenie samotných izieb, možno zlepšenie pitného režimu. Ale to sú len technické detaily, všetko ostatné splnilo moje očakávania.