Snáď každý gynekológ, či už profesionál alebo amatér, mi za posledné mesiace prizvukuje, že nemám čakať repete.
Že každé jedno tehotenstvo, či pôrod, je svojim spôsobom originálny, iný ako ten predtým, jeden taký, druhý onaký. Podobnosti tam byť môžu, ale pošepky dodajú, že čisto náhodné.
Niečo pravdy na tom bude.
Nejde ani tak o tvar brucha, rozdiel v pribratých kilách, navretých žilách, lesknúcich sa striách. Nejde ani o rôzne nové diagnózy, nové pirule či počet modrín po ihlách.
To zo seba mám divný pocit.
A nielen ja, aj spolumajiteľ svadobného listu, keď vyhlásil, že som bývala odvážnejšia.
Veru. Sú chvíle, kedy by som sa chcela imitovať, vykradnúť vlastný kopirajt toho, aká som bývala kedysi: šalali-šalala, hala-bala, akú mala, takú dala. Ale nedá sa mi. Už nie som taká do voza, aj do lode, ako pri prvom tehotenstve.
Vtedy som nedbala s mužom vyplávať na more, bez ohľadu na to, či mi vlna šupne jednu do tváre a sopel mi oko vyrazí. Nebola som strachoprd. Kašľala som na varovné hlasivky tých, čo sa ma snažili skrotiť frázami typu život ťa naučí.
Také sa mi nestane, bola by som si dych vybila. Precvaklo mi až vtedy, keď sme si viezli zo zadarskej pôrodnice domov na ostrov Janka a more sa hralo s trajektom vybíjanú. Veci padali zo stolov, ľudia si mrmlali popod nos modlitebné odrhovačky a ja som sa zaprisahávala, že more nechcem viac počuť, ani vidieť.
Stalo sa mi to zo dňa na deň.
Táto precitlivelosť, úzkostlivosť a predposratosť zo života. Vraj za to môže príroda, ktorá s nami zatočí a zmätie z pôrodného stolu všetky naše predsavzatia o tom, ako sa nezmeníme.
Vymaže nám z očí také to naivné svetielko, že ostaneme tými istými dievčičkami, čo aj pred tým. Prerobí nás k obrazu matky, čo je úplne iný operačný systém, v akom sme doteraz fungovali.
Celá tá brutalita prvého pôrodu spočíva v tom, že na druhú stranu barikády sa už nikdy nepreinštalujeme.
A presne v tom spočíva čaro nocí pred druhým pôrodom, že už o tom vôbec ani len nepochybujem. Už žiadne predstavy o tom, ako sa nezmením. Prd makový.
Druhé dieťa, vyšší level
Mám pocit, že úlohou druhého dieťaťa je len potvrdiť tento môj doživotne získaný status, preinštalovať operačný systém zase na kvalitatívne vyššiu úroveň, čo znamená viac precitlivelosti, viac úzkostlivosti a áno, viac všetkého, viac hriechov, na ktoré si teraz práve nespomeniem.
Hoviem si v tom, že mám síce nejakú tú skúsenosť, ale zatiaľ iba jednu. A tá sa opakovať nebude. Nemôžem predsa čakať repete.
Mrle ma žerú, aby som si už v rukách poťažkala ďalší originál. A teším sa, lebo neviem, aký bude. Ani to, aké to je, keď venujem rodine ďalší kus do bitky. Že nemám ani šajnu o tom, čo ma teraz život naučí. Aké nové inšpirácie prinesie.
(14 hlasov, priemerne: 4,60 z 5)
Loading...
Má päť detí a jedno prianie - liečiť sa
Otec na materskej, matka doma. Podmienky, za akých môže otec pracovať
60 aktivít pre deti na celý advent až do Vianoc
Farba moču môže byť znakom nejakej choroby
Ako liečiť kašeľ bez liekov. 10 možností.
Zápcha, alebo problémy s kakaním
