Cisársky rez? Môj najhorší pôrod

Ďakujem všetkým ženám, ktoré reagovali na články, v ktorých rozoberám tému VBAC (skratka pre odborné pomenovanie vaginálneho pôrodu po predošlom pôrode cisárskym rezom, z ang. “vaginal birth after cesarean”):

• vaginálne po cisárskom – fakty
• vaginálne po cisárskom – riziká opakovaných pôrodov
• vaginálne po cisárskom – odporúčania pre ženy

Po tom, ako som opísala svoju vlastnú skúsenosť prirodzeného pôrodu po predchádzajúcej sekcii, sa mi ozvalo veľa mám, aby sa podelili so svojou skúsenosťou.

Z mailovej pošty som vybrala jeden zaujímavý list. Niekedy sa s nami osud škaredo zahrá. A cisársky rez – či už chceme alebo nechceme – podstúpiť musíme. O tom je aj príbeh mamy Mirky:

Moje prvé tri pôrody

„Prvé tri deti som porodila normálne. Prvého syna som rodila skoro 15 hodín a s poriadnou dávkou infúzií a nástrihom roztrhnutým až po konečník.

S dcérkou, ktorá sa narodila druhá,  som čakala doma, až kým som nemala silné kontrakcie a až potom som išla do pôrodnice. Tam som bola na sále už iba dve hodiny. Tento pôrod bol o dosť lepší.

Keď som tretíkrát otehotnela, plánovala som si, že tiež pôjdem do pôrodnice na poslednú chvíľu. Aj som išla, muž bol z toho v šoku, lebo som skoro porodila v aute. Dlho trvalo, kým sme deti odviezli k starkej. Bol to úžasný pôrod. Takmer bez bolesti.

Po štvrtýkrát…

Štvrté dievčatko bolo neplánované. Alebo vlastne plánované, ale na neskôr. Pripravovala som sa na to, že tento pôrod bude veľmi rýchly a ľahký. Každý mi hovoril, že pôrody sú stále jednoduchšie a rýchlejšie. I ja som tak stále ľahšie rodila. Tak som sa pripravovala na to, že to štvrté bábätko sa narodí rýchlo. A toho som sa začala aj báť.

Keď som mala kontrakcie každých 10 minút išla som už radšej do pôrodnice, aby som neporodila po ceste. Ľahla som si vo vyšetrovni, asistentka ma skontrolovala a bola som otvorená na tri prsty. Napojila ma na monitor a  odišla. Ležala som tam asi hodinu, keď prišla sestrička ma skontrolovať. A potom nastalo to, na čo veľmi nerada spomínam. Zavolala doktorku a potom tam všetci behali, pretože bábätku sa nedarilo dobre. Rýchlo ma previezli na sálu a dali mi celkovú anestéziu.

Po sekcii

Prebudila som sa až na izbe s poriadnou bolesťou hlavy a celého tela. Tretia dcérka bol našťastie zdravá. Ja som bola vyľakaná, vôbec som to nečakala a nevedela, čo sa stalo a prečo som musela ísť na sekciu. Potom mi lekárka povedala, že dcérka ešte v brušku prežila distres. Už má dva roky a je to krásna malá slečna. Bol to ale môj najhorší pôrod. Ten, ktorý mal byť najľahší, sa tak skomplikoval. Doteraz sa pýtam prečo, či som niečo neurobila zle. Následné zotavovanie bolo pri štyroch deťoch hrozné. Už netúžim po ďalších deťoch. A rozmýšľam nad tým, či by som ich vôbec toľko chcela, keby ten prvý pôrod bol ako posledný.“

Mirka