Ambulantný pôrod – moja skúsenosť

Mgr. Daniela Vávrová 9

Pôrod môjho dieťaťa bol očakávaný v júni 2008 a ja som sa  rozhodla prekliesniť si cestičku pre ambulantný pôrod. Najprv som skúmala, aké je právne prostredie – a javí sa mi, že neexistuje prekážka za predpokladu, že zdravotný stav matky i dieťaťa po pôrode je dobrý (nie som právnik). Pre pôrod som zvolila Nemocnicu Košice-Šaca, preto som sa mailom obrátila na ich nemocničného právnika, aby som zistila, ako na túto problematiku nahliada on. Telefonicky mi vysvetlil, že 4-dňová hospitalizácia matky a dieťaťa a vlastne všetky lekárske úkony sa dejú na základe lekárskych štandardov práce, ktoré sú pre lekárov záväzné. Argumentovala som tým, že lekárske štandardy práce sú predpisy nižšej právnej sily ako zákon, a teda na ich základe nie je možné obmedziť osobnú slobodu –  takú argumentáciu označil za rozumnú.

Potom som oznámila svoj zámer budúcej pediatričke (nenamietala, ak budú ošetrené detaily spojené s vyšetrením novorodenca), oslovila som pôrodnú asistentku (s tým, že si jej služby budem hradiť sama) a porozprávala som sa  s gynekológom pôrodníkom a primárkou novorodeneckého oddelenia – dohodli sme konkrétne detaily súvisiace s vyšetrením dieťaťa. Záver bol, že  za predpokladu dobrého zdravia mňa aj dieťaťa budeme môcť do 24 hodín po pôrode po podpísaní reverzu nemocnicu opustiť.

A ako to dopadlo?

Pôrod začal odtokom zelenej plodovej vody, bol dlhší, ale nie  vyčerpávajúci – večer 21:40 sa narodilo krásne zdravé dieťatko. Nasledujúce ráno na vizite mi primárka novorodeneckého oddelenia dala na zváženie, či by nebolo rozumnejšie ostať – vzhľadom na tú zelenú plodovú vodu údajne existovalo isté riziko, že by sa do troch dní mohol u dieťaťa prejaviť zápal, napriek tomu, že momentálne ukazovatele boli v norme – vraj by bolo dobré to sledovať. Krátko som porozmýšľala a rozhodla som sa ostať v nemocnici – síce som chcela rodiť ambulantne, ale nie za každú cenu. Zápalové parametre sa priebežne sledovali, zachytila a vyriešila sa novorodenecká žltačka a na tretí deň sme odišli domov.

Konečne rodina pokope !

Ale nebyť tejto mierne komplikujúcej okolnosti – ambulantnému pôrodu nič nestálo v ceste. Nech je u nás takáto forma pôrodu, za predpokladu kvalitnej podpory v domácom prostredí, čoskoro bežnou reálnou voľbou.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (5 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...

Komentáre k článku

  1. Súhlasím s Tebou schamka..ja sa pripravujem momentalne na to o com si niektori myslia ze je nedosiahnutelne..dolezita je psychicka a fyzicka pohoda pocas tehotenstva..vyhladanie porodnej asistentky a dohoda s pediatrom..Na porod sa uz tesim Razz

  2. Dakujem za zaujimavy clanok, ambulantny porod ma sice zatial nelaka, ale dobre vediet o vsetkych moznostiach zwinker Mozno pri druhom babatku by to prichadzalo do uvahy…

  3. Dakujem, Daniela, za kus prace, co si spravila i za sprostredkovanie svojho zazitku. Aj vdaka Tebe sa slovenske porodnictvo posunulo zase o kustik dopredu a niektore zeny urcite inspirujes!

    Drzte sa!

  4. Ono je to pekné porodiť doma. Ja som pri druhom porode /v nemocnici/takmer vykrvacala. Cely tyzden som potom dostavala transfuzie a infuzie. Ja by som to neriskovala.

    1. 1. tento clanok nebolo o domacom porode
      2. pokial ide o vazny stav (co Tvoj bol), tak by, predpokladam, ziadna zena netrvala na tom, ze nepotrebuje pred/pocas/po porode nemocnicnu starostlivost
      3. ide o to mat moznost, ktoru podla uvazenia/stavu mozes, ale nemusis vyuzit (casto staci len ten pocit a hned je vsetko o 100% krajsie 😉 )

  5. Ja si myslim, ze si sa rozhodla spravne…Co keby sa nahodou nieco stalo, mohla by si mat výcitky na cely zivot…Ved po porode sme vycerpane, unavene, po cisárskom reze je to hroza a ak Ti nema doma kto pomoct, tak pár dní sa dá v nemocnici vydržat…Nase mamy oddychovali v porodniciach 5 dni a o babätka sa starali zdrav.sestry…Teraz je na oddeleni 1-2 sestričky a nestihaju pomaly zakl.veci. Keby bolo zariadenie izieb aspon take ako nadstandartne, tak by bolo radost strávit čas pár dní lezaním a nicnerobením…

    1. Katrin – tebe je prijemne nemocnicne prostredie? Je ti prijemne prisposobovat sa tamojsiemu rezimu, tomu, ze spis na izbe s cudzim clovekom, ze si v cudzom prostredi, nemas vlastny zachod ani sprchu, ani postelne pradlo, ba dokonca ani to oblecenie nie. Chuti ti nemocnicna strava? Neverim!
      Ved nie je ziaden problem zariadit veci tak, aby si bola doma a mala adekvatnu pomoc, aby si sa mohla zotavit, aby si sa naucila starat sa o babo, aby si mala pomoc, ked bude treba. Aby bol pri tebe niekto, kto ta skontroluje, kto skontroluje babo. Da sa to, len si to treba zariadit. Keby bol zaujem, urcite by zrazu bolo kopec PA alebo sestriciek, ponukajucich sluzbu, ze pridu k mamicke domov a pomozu jej, tak ako je to v Holandsku. Tu je takato starostlivost standardna. Na Slovensku si to treba vsetko osobne zariadit, to ano, ale podla mna to nie su veci nedosiahnutelne.

  6. Váš komentár

    A nerozmyslala si nad tym ist domov po 24. hodinach a kazdy den prist do nemocnice na dober zapallovych parametrov? Ved aj v nemocnici sa robili obrey 1x za den….. vo Svedsku by to tak spravili…

    1. podla mna nie je bohvieco dochadzat kazdy den do nemocnice tak tesne po porode.
      otazne je, ci boli tie testy skutocne nevyhnutne a ci by sa napriklad nedali urobit aj doma (aspon odbery)

Pridaj komentár