Je júl, asi tri hodiny ráno, vonku štebotajú vtáci. Celý dom spí. Zobudili ma prvé kontrakcie, sú ešte veľmi dobre rozdýchateľné. Nikoho nebudím, schádzam do obývačky, ktorá má cez celú stenu veľké okno otvorené do našej záhrady.
Uvarím si čaj a urobím horúcu čokoládu so šľahačkou, možno je to nezdravé, ale pre mňa najvyššia odmena a antidepresívum v jednom. Sadnem si na terasu, dýcham vôňu ranného, nezasmogovaného vzduchu. Cítim že príroda ma víta a rozumie. Postupne, ako sa kontrakcie zintenzívňujú, začínam sa prechádzať medzi náš jablkový sad, medzi stromy, vnímam trávu, pokoj, šumenie listov, občas sa zastavím, predýcham… hľadím si bruško, vravím bábätku, ako sa na neho všetci tešíme… že už len chvíľku musí prekonať a bude tu s nami. Teším sa na neho, som zvedavá, aké bude.
Keď sú kontrakcie intenzívnejšie, zavolám pôrodnej asistentke, že by už mohla prísť. Varím jej čaj, keď príde, usádzam ju na terasu. Nechám sa vyšetriť, nech viem, ako sme na tom. Väčšinu času trávim na záhrade, keď mi už príde, že by som si aj na zemi čosi, tak sa presuniem do obývačky na striedačku zo sprchou. Vítam deň, nikoho nepotrebujem, ale som rada, že tam niekde hore spia. Muž tam buď je alebo nie, predpokladám, že ku koncu, na prechodnú dobu mi jeho ruky už prídu vhod, aby ma podržal, aby som ho mohla držať… PA sedí a nič nevraví. Keď už cítim, že by som mohla aj tlačiť, poprosím ju o pomoc, zaujmem polohu, čo mi je v tej chvíli najpríjemnejšia, mierne tlačím, mierne čakám, tlačím a čakám, vnímam, aké je to zrazu jednoduché, keď to toho nikto nekecá.
Keď sa narodí bábätko, s radosťou si ju uchopím do náručia, poobzerám, priložím k prsníku… po dotepaní PA podviaže pupočník, odoberie krv, zabalíme bábätko do teplých ružových uterákov, prípadne hodvábnej šatky, pozrieme placentu…
Mám bábo v náručí, už možno aj mierne oblečené, dojčím, tešíme sa s mužom nad ním, počítame pršteky, sledujeme ten vážny vševedúci modrý pohľad.
Keď je všetko ako-tak obriadené, budem rada, keď sa staršie deti zobudia, prídu privítať svoju sestričku… Po dvoch hodinách (či skôr) sa postavím, idem sa osprchovať a na zbytok dňa zaliezam do našej postele, s bábätkom a deťmi okolo neho, vítame, tešíme sa, spime…
Ilustračné foto: www.sxc.hu
Aký je ten Váš ideálny pôrod?
Napíšte nám do redakcie na hana(at)rodinka.sk . Najpútavejšie sny radi zverejníme.
(8 hlasov, priemerne: 4,50 z 5)
Loading...
Má päť detí a jedno prianie - liečiť sa
Otec na materskej, matka doma. Podmienky, za akých môže otec pracovať
Farba moču môže byť znakom nejakej choroby
60 aktivít pre deti na celý advent až do Vianoc
Zápcha, alebo problémy s kakaním
Ako liečiť kašeľ bez liekov. 10 možností.
ja len chcem dodat, ze svetova zdravotnicka organizacia povazuje porod doma za rovnako bezpecny ako v nemocnici a pri druho a viacrodickach dokonca za bezpecnejsi – doma!
(tato info je z prirucky WHO pre normalny porod z roku 1999)
blahozelam,
ja osobne si nemyslim ze porod doma je vyhra a nechcela by som takto rodit, statisticky je to naozaj rizikovejsie uz len pre to ze u nas je naozaj menej umrti novorodencov ako v zahranici. Ale nie na to som chcela reagovat. napriek tomu si myslim ze kazda zena by si mala byt vedoma rizika ci uz porodu doma alebo v nemocnici a mala by sa sama rozhodnut ako bude rodit. nikto by jej nemal zakazovat to ci ono.a uz vobec nie lekar ktory jej bude prizvukovat ze on je sefom jej porodu a on vie kedy ma bolesti a nie ona. tak v tom pripade naozaj nieco nie je v poriadku…
Mirka, prosim Ta, kde je ta statistika, ktora hovori, ye u nas je menej umrti pri porodoch ako v yahranici_ lebo podla tej statistikz, ktoru poynam ja, je u nas najviac umrti novorodencov pri porode medyi royvinutzmi krajinami (dokonca viac ako na Kube) a prave v krajinach, kde su bezne domace porody (skandinavia, Holandsko) je tych umrti najmenej.
Katka, mas pravo na svoj nazor, ale nepouzivaj ako argumenty nepravdy:
1. v Tebou spominanom zahranici, po ktorom sa opicia domorodky a ine, nie su horsie vysledky novorodeneckej chorobnosti a umrtnosti
2. okamzity zasah pri porode je skutocne raritka, a vacsinou vopred predvidatelna (zdravej zene nerupne len tak z nicoho nic maternica a pod.) a aj v porodnici si daju tych par dlhych minut nacas, kym pripravia CS a pod. a za ten cas sa da dostat do porodnice autom, ci sanitkou
Domaci porod je pre zdravu zenu a dieta, ktora to chce, veri si a nepredpokladaju su anomalie a problemy…
Katka, moj porod bol velmi podobny tomu, ktory je opisany v tomto clanku. Nerodila som dice doma, ale v porodnom dome. Tvoj prispevok je plny jedu a zastrasovania a nechapem preco. Mas nejake statistiky, ktore potvrdzuju Tvoj vyrok, ze v zahranici, kde sa rodi doma, je viac postihnutych deti? Porod doma nie je pre vsetky zeny, to je jasne, vela zien chce rodit v nemocnici a to je uplne v poriadku. Ale preco by zeny, ktore chcu rodit inde, nemali mat tuto moznost? Po precitani niekolkych nedavnych pribehov z nasich porodnic, kde doktori zanedbali svoje povinnosti s katastrofalnymi nasledkami, Tvoj argument, ze v nemocnici je porod bezpecnejsi, neobstoji.
Tak toto je riadna ružová knižnica. Len prosím prvorodičky nesadnite na lep.. takto to nefunguje..a vobec to takto nieje dobre, zase sa snazime opicit po zapade, kde sa vo velkom rodi doma, zdravotna starostlivost pred porodom takmer ziadna..a vysledok..kopa mierne aj viac postihnutych deti.. Ono porod sice zvladne odviest hocikto POKIAL JE NORMALNY, ak pride komplikacia, treba OKAMZITY zasah doktora…no a ked rodis doma, tak ten zasah je posunuty o cas ktory je potrebny na prevoz do nemocnice… takze neriskujte zdravie svojho dietata a chodte pekne do spitala… ja viem ze nemocnica je otrasne miesto, tiez som sa toho bala, ale budete tam so svojim babetkom a to vas odvedie od prizemnosti ako ci sa na vas sestricka usmieva, alebo ze polievka bola zbrnda, alebo ze pod postelou su chuchvalce prachu…
tak v zahranici sa napriklad tolko nepotracaju deti len preto, ze maju downa, nepleties si to s tym?
mimochodom, je len velmi malo komplikacii, ktore nastanu z nenazdania a vtedy je to velmi nahnute aj v nemocnici (ponechajme stranou, ze ci nahodou pricinou tychto komplikacii, napr. embolia plodovou vodou) nie je prilisne zasahovanie do porodneho deja lekarom) obycajne ak sa nieco komplikuje, porodna asistentka rozozna signaly a odide sa pre istotu do nemocnice. tam to moze pokracovat dalej uplne normalne, kludne to moze byt “zbytocny poplach”. PA, ktora caka vyslovene az na komplikacie (a teda ignoruje signaly, ktore im predchadzaju), nie je PA, ktora by mohla chodit k porodom domov. v nemocnici je zial, casto pravidlom, ze sa tieto signaly ignoruju a preto maju mamicky pocit, ze z nicoho nic sa nieco stalo…
dalsia vec: okamzity zasah doktora nemas ani v nemocnici – ak je nutny napr. cisarsky rez, tak treba pripravit operacnu salu a zvolat cely tim. neviem si predstavit nemocnicu, kde na operacke caka cely den nastupeny operacny tim a caka, ci ho nahodou niekedy pocas dna nebude treba. ty ano?
ak mas zaujem nieco si o teme nastudovat, bola publikovana studia robena pocas 6 rokov na vyse polmilione nizkorizikovych zien, ktorej zaverom je, ze porod doma a porod v nemocnici sa rizikovostou vobec ale vobec nelisia. Nech sa paci: http://www.tno.nl/downloads/bjog_2175_final_150409.pdf
Na oplatku mi, prosim, poskytni ty clanok, ktory publikuje to, co tvrdis
Krásny sen..
Pre mňa ale moc krásny.. Ja som rodila aj chcem rodiť v nemocnici, aby všetko bolo po ruke, keby sme niečo potrebovali..
Ale rešpektujem prianie žien, ktoré na tom nepotrpia..