Priebeh pôrodu a spolupráca dieťaťa pri pôrode

Aby pôrod začal, musia byť v podstate splnené dve základné podmienky:

Maternica musí dosiahnuť veľkosť, ktorá uvádza do pohybu sily vyvolávajúce pôrod. Ak sú telo a duša na pôrod pripravené, uvoľňujú sa určité hormóny, ktorých dokonale zladená spolupráca vyvolá sťahy maternice /kontrakcie/ a pripraví dieťaťu cestu na tento svet. Matka aj dieťa začnú produkovať steroidy, ktoré podnietia placentu k produkcii estrogénov. Súčasne sa v placente zabrzdí produkcia progesterónu. Hormón progesterón sa behom tehotenstva stará o to, aby maternica bola v pokoji. Akonáhle však prevládnu estrogény, vedie to ku kontrakciám. Ku koncu tehotenstva sa tiež produkuje viac prostaglandinu, čím sa znižuje krvný tlak a aktivuje svalstvo maternice. Najdôležitejšia úloha však pripadá oxytocínu, ktorý vyvoláva sťahy; tento hormón vylučuje hypofýza. Len čo začne hlavička dieťaťa tlačiť na ústie hrdla maternice, vylučuje sa viac oxytocínu, čo vyvoláva silnejšie sťahy, ktoré dieťatko posúvajú ďalej dolu. Začína tak nasledujúci kolobeh: čím viac tlačí hlavička dieťaťa na ústie hrdla maternice, tým viac oxytocínu sa tvorí, a tým silnejšie sú kontrakcie. Rozoznávajú sa „pravé“ a „nepravé“ pôrodné bolesti. Tie pravé, trvajú spočiatku asi 30 sekúnd a pricházajú v pravidelných intervaloch. Tie nepravé, (poslíčkovia) sú kratšie a nepravidelnejšie, sami od sebe zase prestanú a nemajú na pôrod žiadny vplyv.

Šetrný a nenásilný pôrod

Taký pôrod si samozrejme prajú všetci rodičia. Skutočnosť je však taká, že každý pôrod je v podstate násilná udalosť, ktorú sprevádzajú bolesti a poranenia. Frédéric Leboyer zaviedol pojem „šetrný pôrod“, pričom slovo „šetrný“ vzťahoval výlučne na spôsob, akým by mal byť novorodenec prijatý na tento svet – skôr ako sa prestrihne pupočná šnúra, môže si dieťatko pri tlmenom svetle a v čo najmenej hlučnom prostredí, pomaly zvykať na svet na matkinom bruchu. Táto metóda sa dnes praktizuje na mnohých klinikách. Leboyerova metóda šetrného pôrodu je ideálnym pokračovaním láskyplného prenatálneho vzťahu. Je však treba varovať pred ilúziami: každý pôrod sa vyvíja inak a je treba počítať s prekvapením. Už pred pôrodom je dobré vyjadriť svoje najdôležitejšie priania. Pôrod je namáhavá záležitosť a žiadna žena nevie dopredu, ako sa s ním vysporiada.

Prirodzený a bezbolestný pôrod

Každý pôrod je prirodzený a žiadny nie je bezbolestný. Označenie „prirodzený“ odkazuje na pôrod bez lekárskych zásahov a bez podania liekov utišujúcich bolesť. Miesto toho sa ponúknu masáže, homeopatické prostriedky a teplo. Pôrodnú polohu si žena určuje sama. Pojem „bezbolestný pôrod“ označuje presný opak: žene sa ponúkne široká škála prostriedkov tlmiacich bolesť, ktoré buď tlmí pocit bolesti, alebo znecitlivia celú príslušnú oblasť tela.

Vyvolaný pôrod

Uplatňuje sa dnes len vtedy, ak by zdravie matky alebo dieťaťa bolo pokračujúcim tehotenstvom ohrozené. Možnými dôvodmi sú gestóza, cukrovka matky (pretože dieťa v jej dôsledku priveľmi rastie), prenášenie plodu alebo prasknutie plodového obalu, pri ktorom sa nedostavia kontrakcie.

Pôrod cisárskym rezom

Túto metódu si matka nemôže slobodne zvoliť, je to rýdzo lekárske rozhodnutie, musí sa k nemu pristúpiť v prípade ohrozenia matky alebo dieťaťa, alebo vtedy, ak nie je možný normálny pôrod. Rozhodnutie priviesť dieťa na svet na operačnom sále nikdy nepadá ľahkovážne alebo kvôli pohodliu. V popredí vždy stojí zdravie matky a dieťaťa. Preto nemusia mať matky, ktoré rodia týmto spôsobom, zlé svedomie, ak k tejto operácii privolia. Cisársky rez sa prevádza pod celkovou narkózou alebo v epidurálnej anestézii, teda pri miestnom umŕtvení. Epidurálna anestézia umožňuje vziať dieťa ihneď po pôrode do náručia.

Dieťa pri pôrode spolupracuje

Na prvý pohľad vyzerá pôrod iba ako veľký výkon matky, ale v skutočnosti s ňou dieťa spolupracuje. Ku koncu tehotenstva trénuje určité pohyby, ktoré ho pri pôrode posúvajú ďalej. Vyvinuli sa u neho aj dva reflexy, ktoré mu pri príchode na svet rovnako pomôžu. Reflexná chôdza funguje takto: keď dieťa pošteklíme na chodidle, celá nožička sa pohne dopredu. V matkinom tele „šteklia“ dieťa na nožičke sťahy v hornej časti maternice – a ono sa „plazí“ dopredu. Druhý reflex sa týka hlavičky: keď položíme dieťaťu ruku na hornú časť hlavičky, najprv tlačí hlavičkou proti ruke, a potom ju stiahne späť. V matkinom tele tlačí maternica pri každej vlne pôrodných bolestí proti hlavičke a dieťa reaguje protitlakom. Tým sa otvára ústie hrdla maternice. Okrem toho sa dieťa pri prvých kontrakciách „zbalí“ ako vajíčko. Ruky aj nohy pritiskne čo najbližšie k telu a tak sa kĺže dopredu. Pôrodná cesta nie je priveľmi dlhá – iba 20 cm. Cestou von sa stále zmenšuje množstvo kyslíka, ktoré má dieťa k dispozícii. To mu však neškodí. Krvné zásobovanie najdôležitejších orgánov je zaistené znásobenou produkciou hormónov adrenalínu a noradrenalínu. Dieťa tak má stálu zásobu krvi bohatú na kyslík, ktorá ho chráni proti jeho nedostatku. V každej prestávke medzi bolesťmi, ho dostatočné množstvo načerpá a nemá tak dýchacie problémy.

Ako sa dieťa pri pôrode cíti, o tom nevieme takmer nič. Je to prirodzený proces, ktorému sa nemôže vyhnúť. Samozrejme je prirodzenými pochodmi v tele tak dobre chránené, že sa mu vlastne nemôže nič stať. Dá sa iba domnievať, že príchod na tento svet je pre väčšinu detí bolestným zážitkom. Odteraz sú odkázané sami na seba, čo je pre ne zmena, ktorá je nezriedka kvitovaná hlasitým plačom. Prvý plač je pre väčšinu rodičov stále ešte znamením toho, že dieťa je v poriadku. Odborníci však vedia, že plač nie je bezpodmienečne nutný.

Pôrod je namáhavý a bolestný aj pre dieťa. Akonáhle však vykukne hlavička, majú matka aj dieťa to najťažšie za sebou. Teraz je dôležité nového svetoobčanka láskyplne privítať – bez náhlenia, hluku a ostrého svetla. Aj práve porodené deti sa dokážu usmievať. Kto alebo čo ich však rozveselí, zostáva ich tajomstvom.