Pôrod bez násilia

Príchod malého človiečika z bezpečia maminho bruška, kde boli doposiaľ jeho potreby plynulo uspokojované, preň znamená veľkú záťaž nielen po fyzickej, ale aj psychickej stránke. Niektorí odborníci popisujú dokonca „pôrodnú traumu“, a preto presadzujú myšlienku „pôrodu bez násilia“.

Priekopníkom v tejto oblasti bol pôrodník F. Leboyer, ktorý presadzoval nenásilný a pozvoľný prechod z jedného životného prostredia do druhého. V praxi propagoval položenie novorodenca s ešte pulzujúcim pupočníkom na brucho matky, ktorá ho hladká – trie, dieťa sa začína pomaly pohybovať, inštinktívne hľadá prsník a saje.

Pozvoľne prechádza na pľúcne dýchanie a po dotepaní a prestrihnutí pupočníka stále zostáva v tesnom kontakte s matkou. Pôrod prebieha v sále pri stlmených svetlách a stíšených zvukoch. Všetky medicínske výkony sa realizujú pomaly aby sa dieťa mohlo pozvoľne vyrovnávať s prudkou zmenou prostredia. V podmienkach pôrodu bez násilia má novorodenec kľudnejší výraz a panický krik nahrádza miernejšie zaplakanie, ktoré sprevádza prvý pľúcny nádych. Pokiaľ sa však vyskytnú komplikácie, je rýchly odborný zásah nevyhnutný, ale má umožňovať čo najrýchlejší blízky kontakt s matkou.

Po pôrode sú spravidla matka i dieťa hodinu – dve veľmi bdelí a až potom upadajú do hlbokého spánku. Je ideálne využiť túto bdelosť na prvé nadväzovanie vzťahu medzi matkou, dieťaťom a otcom.

Výhodou súčasného trendu „rooming in“ – teda matka a dieťa spolu, je možnosť dojčiť a starať sa o dieťa podľa jeho vlastného biorytmu, ktorý je spočiatku veľmi nepravidelný. Nevyhnutné sú aj časté návštevy otca, pre podporu matky a utužovanie rodinných vzťahov. Pri komplikovaných pôrodoch je potrebné tieto zásady rešpektovať v čo najväčšej miere.

Zrelý novorodenec má spánok a bdenie výrazne odlíšené. Prespí približne 20 hodín denne, jeho spánok je rozdrobený, nepravidelný a postupne sa ustaľuje, s veľkými individuálnymi rozdielmi. Má vyvinuté základné nepodmienené reflexy (hľadací, sací, prehĺtací, obranné, orientačné, polohové a úchopové). V plnom bdelom stave je schopný vizuálnych a akustických reakcií na podnety. Dokáže sledovať zaujímavý predmet očami a tiež lokalizovať zdroj zvuku, pri uvoľnenom šijovom svalstve naťahuje ruku smerom k zvukovému podnetu.

Zrakom preferuje zložité vzorce, ostré kontrasty, krivky a preferuje tiež konfiguráciu ľudskej tváre. Chuť a čuch hrajú významnú úlohu pri dojčení. Novorodenec intenzívne prežíva bolesť a dokonca rozpoznáva neskoršie podobné situácie.

V polohe na chrbátiku zaujíma tzv. šermiarsky postoj – hlava otočená na jednu stranu a na tej strane vystretejšie končatiny, pästičky sú zovreté. Spontánne pohyby sú živé, ale obmedzené, ešte neudrží hlavičku.

Je schopný pomerne rýchlo vstupovať do sociálnej interakcie – reaguje odlišne na ľudský hlas, angažuje sa pri pohľade z očí do očí a s mimoriadnou pozornosťou sleduje ľudskú tvár. Krik novorodenca je často tzv. komorné A, neskôr je možné rozlíšiť krik od bolesti od kriku z hladu. Tón hlasu odráža emocionálne naladenie dieťaťa a môžeme rozpoznať prvé ojedinelé, hrdelné hlásky. Výraz tváre odráža menlivé emocionálne stavy – spokojnosť, záujem, alebo nepohodlie, až odpor. Je dokázané, že novorodenec má vrodenú tendenciu neúmyselne napodobňovať mimické výrazy svojho komunikačného partnera.

Nervová sústava novorodenca je veľmi krehká a nezrelá, preto je nevyhnutné vyhýbať sa prudkým pohybom, bolestivej manipulácii, silnému svetlu a hluku.

Pre dieťa je optimálna stála blízkosť matky, možnosť nasýtenia, starostlivosti a hlavne emocionálneho kontaktu, ktorý je pre novorodenca jedinou a plnohodnotnou náhradou doterajšej biologickej väzby. Najprirodzenejším spôsobom pre nadväzovanie vzťahu s novorodeniatkom je dojčenie samotné, nielen pre najkvalitnejší spôsob nasýtenia, ale aj pre kožný kontakt, teplo, vôňu, samotné objatie a intimitu chvíle. Pre dobrý psychický vývin dieťaťa je nevyhnutné skoré nadväzovanie priaznivých sociálnych kontaktov s blízkymi osobami, pretože už novorodenec je spoločensky vnímavá bytosť.

(Žiadne hodnotenia)

Loading...