Nástrih náš každodenný

Chcel som vás ušetriť

Akokoľvek som mohla mať status „stvorenej na rodenie,“ pri mojom druhom pôrode na Slovensku sa na to dívali inak a epiziotómii som sa nevyhla. Žiaľ, ani ďalším pôrodným poraneniam. Ako keď si trochu strihnete do vreca, aby sa potom ľahšie páralo.

„Chcel som vás ušetriť,“ hovoril mi doktor, keď musel následne zašívať „roztrhnuté“ časti hlboko do vnútra. Ale inak nástrih dopadol dobre, vraj „ako keby som ani nerodila.“

Poranenia, ktoré zasahovali dovnútra pôrodných ciest, sa hojili len pomaly, zdĺhavo, tlaky v oblasti jaziev, napríklad pri dlhšom státí alebo chodení, som cítila niekoľko mesiacov po pôrode. O brzde v intímnej oblasti by som tiež mohla niečo napísať.

Nástrih hrádze ako prevencia

Akcentuje sa preventívny charakter epiziotómie: pôrodné poranenia by vraj mohli byť ešte horšie, zasiahnuť konečník, spôsobiť nepríjemnú análnu inkontinenciu. Nástrihom hrádze sa tomu má zabrániť.

Častokrát padá argument, že sa lepšie šije jeden rovný rez, ako sa naprávajú potrhané kúsky tkaniva. Nehovoriac o hojení takýchto poranení.

»»»»»»»»»» Prečítajte si aj: Hojenie panvového dna a hrádze po pôrode

Takto odôvodnený chirurgický zákrok, ktorý je sám o sebe poškodením hrádze druhého stupňa, mu dáva v našich slovenských pomeroch zelenú. Prevencia na prvom mieste.

Chirurgické zásahy: bežná súčasť pôrodov

Štatistiky, ktoré upozorňujú na vysoký podiel chirurgických zásahov pri pôrodoch, majú niečo do seba.

Je veľká pravdepodobnosť, že dnes z pôrodnice odídete buď so stehmi po sekcii, alebo, ak rodíte vaginálne, s jazvou po epiziotómii. Stačí sa pozrieť na mamy v mojom blízkom okolí – 15 prirodzených pôrodov kontra 10 cisárskych rezov.

Opýtala som sa pôrod tých, ktoré rodili vaginálne:

• v mojej “výskumnej skupine” až 10 z 15 rodičiek absolvovalo pôrod s nástrihom hrádze, a to aj opakovane, pri ďalších pôrodoch,
• iba 2 z 15 rodičiek porodili bez nástrihu hrádze a
• 3 z 15 rodičiek nevedeli presne pomenovať, či im bol urobený nástrih.

Za všetky „neviem“ vyberám odpoveď tejto mamy:

„Ja vlastne neviem, či došlo k nástrihu. Určite ma šili, ale keďže si nepamätám, že by sa ma niekto pýtal, či chcem nástrih alebo nie a môj muž tiež tvrdí, že na 90 % ma nenastrihávali, tak asi som sa „roztrhla“ samovoľne. Zašívali len to, čo som sa roztrhla. Jasné, že sa mi nesedelo hneď dobre, ale tak žiadna katastrofa.“

Nenamietame, nevadí nám to

Mamy, ktoré obišli bez nástrihu, boli aktívne, iniciatívne a s pôrodným personálom si vopred dohodli, že nechcú nástrih hrádze, resp. že s ním súhlasia iba v prípade nutnosti. Na rozdiel od mám, ktoré sa o nástrihu pred pôrodom, ani počas neho s pôrodníkom nebavili a bol im bez upozornenia urobený.

Nikto sa týchto žien nepýtal na súhlas s vykonaním zákroku, až na jednu výnimku: „Pri prvom pôrode ma nastrihli automaticky, pri druhom a treťom mi to tesne pred chystaným úkonom oznámili a súhlasila som.“

Iba jednej z 10 mám, ktoré absolvovali nástrih hrádze, tento zákrok vyslovene prekážal. Ostatným epiziotómia v zásade nevadila.

Najčastejšia odpoveď v súvislosti s tým bola: „Dôverovala som lekárovi, že mi chce len to najlepšie. Nie som lekár, určite vie o tom viac ako ja.“

Tiež: „Brala som to ako normálnu súčasť pôrodu.“ Alebo vyjadrenie jednej mamy: „Nástrih-nenástrih, hlavne, že to celé dobre dopadlo.“

Pohľad na nástrih vs prirodzené poranenia

„Viem, že veľa mám je zásadne proti. Moju kamarátku však nestihli nastrihnúť, lebo mala veľmi rýchly pôrod, aj keď išlo o prvý. A tak strašne sa dotrhala, že s tým mala vyše dvoch mesiacov problémy. Nevedela ani sedieť, ani stáť dlhšie ako minútu. Aj preto som si povedala, že nástrih je asi tá lepšia alternatíva.“

Iná mama:

„Dosť dlho počas tehotenstva som uvažovala, že nástrih odmietnem a budem si radšej dopredu robiť masáž hrádze. Nakoniec som sa na to vykašľala (po zhliadnutí inštruktážneho videa na youtube som sa akosi neodhodlala), takže napokon som ani nedôverovala tej mojej hrádzi, že by to zvládla sama. A radšej nástrih ako sa nastrihnúť až po zadok…“

»»»»»»»» Prečítajte si aj: Postup pri masáži hrádze

Nepríjemnosti nástrihu

Veľa žien nevie, kedy počas ich pôrodu prišlo k nástrihu hrádze, nakoľko samotný zákrok nezvykne bolieť, horšie je to však so šitím, ak nefunguje anestéza. Respektíve, ak tá prestane po čase účinkovať a rany sa nám ozvú v procese hojenia.

Ako to vnímali mamy z mojej vzorky?

Na šitie popôrodných rán si sťažovali máloktoré: „Cítila som to, a bolo to nepríjemné.“ Skôr však prevládali tieto reakcie: „Z toho všetkého to bolo to najmenej“ alebo „oproti kontrakciám to bolo nič.“

Prípad tejto mamy je vrámci daného žánru výnimkou:

„Pri prvom pôrode som síce dostala anestézu, ale nezabrala. Strašná bolesť, strašný zážitok, radšej by som ešte raz rodila. Ostala mi z toho trauma, som si povedala, že už nikdy nechcem rodiť prirodzene, kvôli šitiu. Druhý pôrod, znova šitie, ale sa mi neodlúčila placenta, čiže ma uspali a ušetrili tej bolesti…“

Hojenie po nástrihu hrádze

Vrámci hojenia po epiziotómii sa vyskytli o niečo zaujímavejšie odpovede. A to v závislosti od toho, či išlo len o malé nepohodlie pri sedení pár dní po pôrode alebo iné problémiky. Až polovička mám ale uvádza tie „iné problémiky:“

– „Ťažkosti po prvom pôrode boli. Asi mesiac som nemohla poriadne sedieť, len na nafukovacom kolese, strašne ťažko a dlho sa mi to hojilo. Pri druhom pôrode mi pôrodník povedal, že som bola zle zašitá, že sa snažil mi to napraviť a bolo to aj cítiť. Po druhom pôrode som už nemala žiadne problémy, hneď som mohla bezbolestne sedieť.“

– „Neviem, či tie ťažkosti patrili k nástrihu, nikto z lekárov sa nevyjadril, či áno alebo nie, ale boli hrozné, ako keby ma niekto nakopal do zadnice. Kým mamy po cisárskych rezoch behali ako srny, ja som nemohla ani chodiť, nieto sedieť, skuvíňala som na posteli a modlila sa, aby mi dieťa nedali na noc, lebo by som to nezvládla. Absolútne mínus celého pôrodu. Až po troch dňom som dostala analgetiká, ale bolesti ustúpili, až keď som prišla domov a dávala sa dokopy vlastnými sedacími kúpeľmi.“

– „Neviem, čoho následkom je inkontinencia, zrejme nemusí byť spôsobená len nástrihom, hoci sa objavila bezprostredne po pôrode.“

»»»»»»»» Prečítajte si aj: Únik moču. Vaginálny pôrod ako rizikový faktor

– „Mala som bolesti, zapálilo sa to, nemohla som sedieť 6 týždňov, zhruba toľko ani mať pohlavný styk.“

– „Nesedela som aspoň 2 týždne a vonkajšie stehy sa mi zapálili, takže ešte mesiac po pôrode ma všetko bolelo.“

 

Nástrih prekáža iba jednej z 10.

Pokiaľ rodičky nemajú vyslovene zlú skúsenosť s nástrihom hrádze, nemajú dôvod pochybovať o tomto zákroku, ani polemizovať o tom, čo je lepšie.

To sa môžem dohadovať iba sama so sebou, či by sa na ich vnímaní niečo zmenilo, keby mali inú skúsenosť. Keby mali možnosť si to so mnou vymeniť. Ale nemajú a ja nechcem nikoho presviedčať, že to môže byť aj inak.

Na to „inak“ musí byť vždy nejaká spoločenská objednávka. V našich slovenských pomeroch to je často o individuálnych prípadoch. Žien, ktoré si odkomunikujú svoje pôrodné želania, či pôrodníkov, ktorí nezastávajú nástrih ako rutinu. Alebo?

(11 hlasov, priemerne: 4,60 z 5)

Loading...