Vaginálne po cisárskom – riziká opakovaných cisárskych

Ľuba Lapšanská 2

Po článku Vaginálne po cisárskom – fakty, tentoraz súhrn o rizikách dvoch po sebe nasledujúcich sekcií. Našla som ich napríklad aj v knihe Zázrak pôrodu od Iny May Gaskin, z ktorej citujem:

Thinkstock

Riziká dvoch po sebe nasledujúcich sekcií

  „väčší respiračný distres (nedostatok kyslíku pre dieťatko) z iatrogénnej nezrelosti a syndrómu mokrých pľúc

náhodné poranenie (škrabnutie) dieťaťa (v niektorých štúdiách uvádzajú túto nehodu u 2 – 6% cisárskych rezov)

  – väčšie poranenie a nebezpečenstvo infekcie pre matku

  – väčšie riziko úmrtia matky (riziko je 2X vyššie než u vaginálneho pôrodu)

 – viac komplikácií v budúcich tehotenstvách, vrátane vcestnej placenty (riziko je 7x vyššie ako po prvom cisárskom reze), predčasného odlúčenia placenty (riziko je 3x vyššie), placenty accreta (25x vyššie riziko) a mimomaternicového tehotenstva“

Ešte na vysvetlenie niektorých pojmov:

Placenta vcestná – (alebo i placenta praevia) je stav, keď je plodový koláč umiestnený pri východe z maternice a bráni tak normálnemu pôrodu. Môže spôsobiť krvácanie počas tehotenstva i ďalšie komplikácie.

Placenta accreta – je stav, keď placenta prerastie stenu maternice, resp. je vrastená do jej steny. Nedá sa vybrať, neodlúči sa.

Takže v skratke toľko o tom, že cisársky rez neznamená vždy med lízať.

Čo znamená cisársky rez pre ešte nenarodené bábätko? Deti musia vedieť, že sa majú narodiť »»»

Kedy radšej cisársky rez?

Ešte ale doplním, že Ina May Gaskin vo svojej knihe píše i o tom, kedy ženám neodporúča VBAC, ale radšej cisársky rez.

Je to najmä:

  u žien, ktoré majú placentu uloženú práve na mieste predošlého rezu po sekcii, 

  ženám, ktoré majú maternicu zašitú „v jednej vrstve“ namiesto vo dvoch.

  u žien, ktoré už mali dva cisárske rezy za sebou,

Nuž, ako vidno, problematika to nie je ľahká. Vždy treba brať do úvahy viacero faktorov, zdravotný stav mamy aj dieťatka, ale i dôvody predošlého cisárskeho rezu.

A hlavne – neupnúť sa na myšlienku – ja teraz porodím normálne, aj keby fúriky z neba padali. Ale taktiež sa netreba dať zatlačiť do cisárskeho rezu IBA z toho dôvodu, že prvý bol tiež taký.

Prediskutujte svoj stav s viacerými odborníkmi, hľadajte takých, ktorý myšlienku VBAC nevylučujú.

Prečítajte si aj: Vaginálne po cisárskom – odporúčanie pre ženy

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (24 hlasov, priemerne: 4,80 z 5)
Loading...
Author image

Ľuba Lapšanská

články autora...

Komentáre k článku

  1. Prvá dcérka sa narodila normálne, pôrod prebehol bez komplikácií. Druhé dcérka sa do pôrodu odmietla otočiť, čiže mala som indikáciu na pôrod koncom panvovým. Aj keď mi povedali, že asi bude nutný cisársky rez, začala som rodiť normálne. Až keď mi 5 hodinách ustali kontrakcie a po vyšetrení sa ukázalo, že malá nezostupuje nižšie, ukončili naše trápenie predsa len sekciou. Rana sa mi rýchlo hojila, a kedže som mala úplnú narkózu – spinál neúčinkoval, postavili ma na nohy už po 12-tich hodinách. A ja som fungovala relatívne v pohode hneď od začiatku, aj mliečko sa spustilo bez problémov. Tretia dcérka dcérka prišla neplánovane po 22 mesiacoch, takže opäť nasledovala sekcia (hoci dnes trošku ľutujem, že som nezabojovala a nepresadila si vaginálny pôrod). Tiež som sa zahojila relatívne rýchlo a tentokrát som absolvovala spinál. A keď sa po dvoch rokoch nato hlásila štvrtá princezná, už som vôbec nepochybovala, že bude opäť cisársky. A ani lekári mi iný spôsob pôrodu neodporúčali. Práveže boli dosť prekvapení, že sme sa dali ešte na štvrté. 🙂 Ale tehotenstvá prebiehali bez komplikácií, aj hojenie po vsetkých troch sekciách. Dkonca sa ma nezabudli opýtať, že kedy teda bude ten chlapec, a keď som len tak zo žartu povedala, že možno o 5-6 rokv, nik mi nepovedal, že už by som deti nemala mať. 😉 Každá žena je však iná a preto môj prípad nemožno brať ako vzor…

  2. Prvého syna som porodila sekciou pred vyše 4 rokmi, dôvod-abrupcia placenty (predčasné odlupovanie). Kontrakciami som si však prešla, len to „prirodzené finále“ sa nedostavilo… S ľútosťou som pozerala na mamičky, ktoré dve hodiny po pôrode išli po vlastných do sprchy a mohli sa „točiť“ okolo bábätka, kým mne tiekli transfúzie a infúzie:( Dodržali sme odporúčanie lekárov dva roky neotehotnieť a keď som v brušku nosila našu dcérku, dúfala som a modlila sa za normálny pôrod. Lekár trošku podcenil priebeh pôrodu a keď ma po opakovaných upozorneniach sestričiek ráčil vyšetriť, bola som otvorená na 10 a bránka zájdená. Privolaný šéflekár však zhodnotil, že nakoľko už som „status post seccio“, dcérka mala predpokladanú hmotnosť až okolo 4,5kg a údajne aj zle rotovala hlavička, nasledovala druhýkrát urgentná sekcia, ktorá bola tak urgentná, že mi brucho dezinfikovali počas presunu na operačný stôl. Opäť bolestivé prebudenie, transfúzia, infúzie a do toho dcérkina kardiacka diagnóza…(vďaka Bohu, nie je to až také vážne) Priznám sa, občas som mala pocity menejcennosti, že nie som schopná normálne porodiť a podobne. Ešte by sme radi aj tretie bábo, ktoré nám však nie veľmi odporúčajú a keď si predstavím, že to všetko sa bude opakovať, prechádza ma chuť a skôr sa ma zmocňuje strach… Asi toľko tým, ktoré sa pohrávajú s myšlienkou rodiť cisárskym. I keď zase na druhej strane vďaka Bohu aj za cisárske, lebo v minulosti ženy a deti s problémom ako sme mali my zomierali…mel

Pridaj komentár