Cisársky rez: hrozba či trend?

Ja som rodila akútnou sekciou v roku 2013,no dala som sa dokopy veľmi rýchlo. Nemám nejaké negatívne spomienky na tento zákrok,aj keď prvý deň po bol najhorší,no keď sa rozchodíte,tak potom už bolo lepšie. Ja som sa dala dokopy do 2.týždňov. Mne veľa pomohol manžel,aj vďaka nemu a jeho nočnému vstávaniu k malej som sa rýchlo dala dohromady. Mlieko som síce mala len mesiac,odsávala,potom už na UM sme boli,ale všetko bolo tak ako malo byť. Dcéru máme zdravú,krásnu a múdru. Som na ňu pyšná. A nevidno na nej a na jej zdravotnom stave,že nebola dojčená. To je všetko o tom,ako si to žena v hlave nastaví. Dieťa potrebuje predovšetkým zdravú a mamu,ktorá je psychicky v poriadku. A dokonca my sme sa aj vyspali,nemali sme problém s nočným spaním od začiatku. Naozaj je to individuálne u každej ženy,záleží od psychického aj fyzického stavu žien. Teraz po 10rokoch čakáme bábo zas a uvidím ako to celé dopadne. Ale zas je žena zrelšia,rozumnejšia a aj pripravená

Váš komentár

Myslím, že zo sekcie sa začína robiť strašiak. V inom článku na tomto webe je uverejnená fotka “strašnej” jazvy po sekcii……a čo tak dať tam fotku “strašidelnej” jazvy po nástrihu hrádze alebo jej ruptúry? A takej , po ktorej žena si nevie sadnúť ešte mesiac. Sú aj také prípady. Alebo fotky detičiek, ktoré protrahovaným pôrodom s nedostatkom kyslíka sú doživotne postihnuté. Nestálo by to za prieskum porovnať počty postihnutých detí (DMO…) v súvislosti so spôsobom vedenia pôrodu? A mimochodom ja som rodila sekciou a žiadne z vyššie uvedených som nezažívala. Píšete v článku, že minimálne 2 týždne nie je žena schopná postarať sa o seba a dieťa, čo je úplná blbosť. Ja a ostatné rodičky, ktoré rodili sekciou mali dieťa na izbe najneskôr od 3. dňa. Ja osobne som nemala žiadne z uvedených tažkostí ak opomeniem pooperačnú bolesť, ktorá sa dala v pohode prežiť. d druhého dňa som normálne chodila, problém bol so vstávaním z postele, ale žiadne horory. Mnoho žien rodiacich prorodzene má problémy na 3., či 4. deň. Súhlasím s tým, že kojenie sa rozbieha ťahšie, ale ja a mnoho iných rodiacich sekciou dojčilo v pohode. Osobne poznám dosť mamičiek s prirodzeným pôrodom, ktoré nedojčili svoje deti…. Myslím si, že prirodzená cesta je najvhodnejšia, ale ja osobne pri menších komplikáciách preferujem sekciu..a to najmä kvôli zdraviu dieťaťa.

Cisársky rozhodne budúcim mamičkám neodporúčam! Ja som veľmi chcela rodiť prirodzene, no v posledných minútach som musela ísť na cisársky, kontrakcie som si teda ešte zažila a vôbec to nebolo také hrozné, ako som počula a čakala. To, čo prišlo keď som si po spinále (ten som si vybrala a neľutujem) začínala cítiť brucho bolo oveľa horšie. Prekvapilo ma, že sa vôbec nemôžem pohnúť, aj slabé zakašlanie či kýchnutie príšerne bolelo, no pre mňa bolo najhoršie to, že si nemôžem zobrať svoje dieťa do náručia a to dojčenie bolo najťažšie . Prvý deň po operácii som veľmi závidela mamičkám po prirodzenom pôrode, ktoré už návštevám na chodbe ukazovali svoje deti. Ku mne nemohla návšteva ešte ani prísť, dieťa mi len nosili a na prsník prikladala sestrička, kým druhá jej pomáhala a pchala mu ho do úst. Ďalšie dni som už samozrejme dojčila sama, no bolo to hrozné, kvôli boľavému bruchu som ho nevedela ani poriadne držať, nevedeli sme si akosi nájsť tú správnu polohu a keďže stále plakal a kľudný bol iba na prsníku, trpela som aj hodinu, kým on mi tlačil na brucho, len aby sa napapal. Po ležiačky nám to nešlo Cisársky rez a stres okolo toho spôsobil, že som nemala dosť mliečka a tak malý chcel piť pomaly každú pol hodinu, čiže som sa nemohla ani normálne vyspať a zotaviť. O mliečko som ale bojovala skoro 2 mesiace a našťastie sme to zvládli. No týmto chcem budúce mamičky upozorniť, že k veľkému negatívu cisárskeho rezu väčšinou patria aj problémy s kojením.

Prvého syna som rodila normálne, pri dcérke ma pripravoval lekár na cisársky, nakoľko bola otočená KP. Ja som však chcela rodiť normálne. Nakoniec som musela ísť cisárskym, pretože mala prepadnutý pupočník. Ale podľa skúseností by som 100x radšej rodila normálne. Čo sa týka zotavovania, je pravda, každá sme iná, ale pri dvoch deťoch nemáte kedy rozmýšlať či sa postavíte, či navaríte a podobne, proste MUSÍTE, aj keď vám pomáhajú.