A späť do práce

Odpovede na nasledujúce otázky vychádzajú zo Zákonníka práce (zák. č. 311/2001 Z.z.), ako základného kódexu pracovného práva.

Môže mi dať zamestnávateľ výpoveď, keď sa starám o malé dieťa?

Áno, po skončení materskej či rodičovskej dovolenky môžete dostať zo zákonom vymedzených dôvodov výpoveď aj ak sa staráte o malé dieťa.

Zákaz výpovede sa vzťahuje len na zamestnancov v ochrannej dobe (pre náš účel je to doba tehotenstva, doba materskej a rodičovskej dovolenky a doba, kedy sa osamelá zamestnankyňa alebo osamelý zamestnanec starajú o dieťa mladšie ako tri roky). To však neplatí v prípade, ak sa zrušuje alebo premiestňuje zamestnávateľ alebo jeho časť.

Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. l písm. a) alebo b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu alebo dohodou z tých istých dôvodov, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Ak pracovný pomer zamestnanca trval u zamestnávateľa najmenej päť rokov, patrí mu odstupné v sume najmenej trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.

Predtým, než dá zamestnávateľ zamestnancovi z uvedených dôvodov výpoveď, musia byť splnené dve podmienky:

1. zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce 
2. zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.

Ak by zamestnávateľ niektorú z uvedených podmienok nesplnil, išlo by o neplatné skončenie pracovného pomeru výpoveďou. Nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru môže zamestnanec uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Čo znamená zákaz diskriminácie?

Zákaz diskriminácie je upravený § 13 Zákonníka práce. Ide hlavne o to, že všetkým zamestnancom patria práva vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov bez akýchkoľvek obmedzení a priamej diskriminácie alebo nepriamej diskriminácie podľa pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, rasy, farby pleti, jazyka, veku, zdravotného stavu, viery a náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia okrem prípadu, ak to ustanovuje zákon alebo ak je na výkon prác vecný dôvod, ktorý spočíva v predpokladoch alebo požiadavkách a v povahe práce, ktorú má zamestnanec vykonávať.

Zamestnávateľ je v pracovnoprávnych vzťahoch povinný zaobchádzať so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zák.č. 365/2004 Z.z. antidiskriminačný zákon).

U nás vo firme sa stáva, že finančne lukratívnejšie zákazky sú pridelené vždy mužom. Čo môžem proti tomu robiť?

Ak máte naozaj pocit, že ide o diskrimináciu a nutnosť takéhoto prideľovania zákaziek nevyplýva priamo z povahy práce, máte v prvom rade právo podať zamestnávateľovi sťažnosť. Zamestnávateľ je povinný na sťažnosť zamestnanca bez zbytočného odkladu odpovedať, vykonať nápravu, upustiť od takého konania a odstrániť jeho následky.

Ak by k náprave nedošlo a domnievate sa, že ste alebo ste bola dotknutá na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, môžete sa svojich práv domáhať na súde. Môžete sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie.

Ak by primerané zadosťučinenie nebolo dostačujúce, najmä ak nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania bola značným spôsobom znížená dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby, je možné domáhať sa aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Sumu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku.

Nemôže ma zamestnávateľ za takéto konanie postihnúť?

Priamo zo Zákonníka práce vyplýva zamestnávateľovi zákaz postihovať zamestnanca, príp. ho znevýhodňovať preto, že zamestnanec uplatňuje svoje práva vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov.

Spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy, pričom príslušný je okresný súd v mieste sídla zamestnávateľa. V prípade uplatňovania práva na náhradu škody je miestna príslušnosť súdu daná miestom vzniku škody.

Je pravda, že sa ma zamestnávateľ pri prijímaní do zamestnania nemôže opýtať, koľko mám detí?

Áno, je to pravda.

Sú ešte aj nejaké iné „zakázané“ otázky?

Tieto „zakázané“ otázky sú upravené § 41 a nasl. Zákonníka práce, v rámci tzv. predzmluvných vzťahov.

Ak sa uchádzate o zamestnanie prvýkrát, môže od vás zamestnávateľ vyžadovať len informácie, ktoré súvisia s prácou, ktorú máte vykonávať. Ak ste už zamestnaná boli, zamestnávateľ môže od vás požadovať predloženie pracovného posudku a potvrdenia o zamestnaní.

Zamestnávateľ nesmie vyžadovať od fyzickej osoby informácie

a) o tehotenstve

b) o rodinných pomeroch,

c) o bezúhonnosti s výnimkou, ak ide o prácu, pri ktorej sa podľa osobitného predpisu vyžaduje bezúhonnosť, alebo ak požiadavku bezúhonnosti vyžaduje povaha práce, ktorú má fyzická osoba vykonávať,

d) o politickej príslušnosti, odborovej príslušnosti a náboženskej príslušnosti.

Zároveň však Zákonník práce ukladá zamestnancom povinnosť informovať zamestnávateľa o skutočnostiach, ktoré bránia výkonu práce alebo ktoré by mohli zamestnávateľovi spôsobiť ujmu, a o dĺžke pracovného času u iného zamestnávateľa, ak ide o mladistvého.

A čo ak mi zamestnávateľ zakázané otázky i tak položí?

V takom prípade máte nárok na primeranú peňažnú náhradu. Náhradu je možné vymáhať súdnou cestou, príslušnosť súdu je opäť založená sídlom zamestnávateľa.

V akých intervaloch mám nárok na prestávky na dojčenie?

Prestávka na dojčenie je osobitná prestávka, poskytovaná okrem bežných prestávok v práci.

Aby ste si mohli uplatňovať nárok na prestávky na dojčenie, je potrebné zamestnávateľa písomne informovať o tom, že dojčíte.

Matke, ktorá pracuje po určený týždenný pracovný čas, patria na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku dve polhodinové prestávky na dojčenie a v ďalších šiestich mesiacoch jedna polhodinová prestávka na dojčenie za zmenu.

Tieto prestávky možno zlúčiť a poskytnúť na začiatku alebo na konci pracovnej zmeny. Ak pracuje po kratší pracovný čas, ale aspoň polovicu určeného týždenného pracovného času, patrí jej len jedna polhodinová prestávka na dojčenie, a to na každé dieťa do konca šiesteho

Započítavajú sa prestávky na dojčenie do pracovného času, alebo si ich musím nadrobiť?

Prestávky na dojčenie sa započítavajú do pracovného času ženy a poskytuje sa za ne náhrada mzdy v sume jej priemerného zárobku.

Pred nástupom na materskú dovolenku som nevyčerpala všetku dovolenku za kalendárny rok, na ktorú som mala nárok. Kedy ju môžem vyčerpať?

Po skončení rodičovskej dovolenky.

Pracujem ako účtovníčka v súkromnej firme. Môžem robiť účtovníctvo aj iným firmám, ak s tým môj zamestnávateľ nesúhlasí?

To závisí od predmetu činnosti zamestnávateľa. Zamestnanec môže popri svojom zamestnaní vykonávanom v pracovnom pomere zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná alebo obdobná s predmetom činnosti zamestnávateľa, len s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom.

Súhlas zamestnávateľa nie je potrebný, len ak ide o výkon vedeckej, pedagogickej, publicistickej, lektorskej, prednášateľskej, literárnej a umeleckej činnosti.

Ak je účtovníctvo len predmetom pracovnej zmluvy a nie predmetom činnosti zamestnávateľa, súhlas zamestnávateľa nie je potrebný.

Som osamelá matka a mám 5 ročné dieťa. Zamestnávateľ chce, aby som podpísala papier o tom, že v prípade potreby ostanem v práci aj dlhšie, ako je základný pracovný čas, a nebudem si uplatňovať nárok na preplatenie nadčasov. Čo s tým?

Právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv, je neplatný. Zákonník práce umožňuje, aby sa osamelá žena alebo osamelý muž, ktorí sa trvale starajú o dieťa mladšie ako 15 rokov, zamestnávali prácou nadčas, ale len s ich súhlasom. Pracovná pohotovosť sa s nimi môže len dohodnúť

Manžel je podnikateľ. Môžem sa zamestnať v jeho firme?

Áno.

Po skončení rodičovskej dovolenky som nastúpila do práce a dostala som výpoveď. Mám nárok na nejaké voľno aby som si mohla nájsť nové miesto?

Áno. Zákonník práce (§141) ukladá zamestnávateľovi povinnosť poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku alebo bez náhrady mzdy aj z dôvodu vyhľadania nového miesta pred skončením pracovného pomeru; pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden poldeň v týždni počas zodpovedajúcej výpovednej doby; v rovnakom rozsahu sa poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy pri skončení pracovného pomeru výpoveďou danou zamestnávateľom alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c); pracovné voľno možno so súhlasom zamestnávateľa zlučovať.

Dostanem podporu v nezamestnanosti ak mi dá zamestnávateľ výpoveď?

Tzv. podpora v nezamestnanosti je správne dávka v nezamestnanosti a je to dávka sociálneho poistenia. Nárok na túto vznikne poistencovi ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej tri roky, ak tento zákon neustanovuje inak.

(4 hlasov, priemerne: 4,50 z 5)

Loading...