Uznanie otcovstva (súhlasné vyhlásenie rodičov)

Otcovstvo sa určuje na základe 3 domnienok otcovstva. Zmyslom týchto domnienok je stanoviť, kto bude podľa práva považovaný za otca dieťaťa, nie kto je otcom dieťaťa:

Prvá domnienka otcovstva svedčí manželovi matky a uplatní sa bez ďalšieho, to znamená, že pôsobí priamo zo zákona. Otcovstvo manžela matky podrobnejšie rozoberáme v článku Určenie otcovstva.

Druhá domnienka otcovstva svedčí mužovi, ktorý spolu s matkou súhlasne vyhlásil, že je otcom dieťaťa. 

Ako možno určiť otcovstvo, ak nie je určené na základe prvej domnienky – otcovstva manžela matky?

Uznanie otcovstva (2. domnienka)

V prípade druhej domnienky sa vyžaduje prejav vôle otca a matky vo forme súhlasného vyhlásenia pred príslušným orgánom – známy tiež ako uznanie otcovstva. Uznanie otcovstva bude aj témou tohto článku.

Zistenie otcovstva (3. domnienka)

Pre úplnosť ešte tretia domnienka otcovstva – svedčí mužovi, ktorý s matkou dieťaťa súložil v dobe rozhodnej pre narodenie dieťaťa. Naplnenie tretej domnienky skúma súd v sporovom konaní, ktoré je konaním o určenie rodičovstva – toto možno charakterizovať ako zistenie otcovstva (viac v článku Určenie otcovstva súdom).

Uznanie otcovstva v prípade, že partneri nie sú manželia

Ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.

Ide o vymedzenie druhej domnienky určenia otcovstva tak, že sa môže uplatniť len v prípade, ak otcovstvo nie je určené podľa prvej domnienky, svedčiacej manželovi matky.

To znamená, že

• žena buď nie je a ani nebola vôbec vydatá
• alebo bola vydatá a od zániku manželstva do narodenia dieťaťa uplynulo už viac než 300 dní alebo je,
• resp. bola vydatá, od zániku manželstva neuplynulo viac než 300 dní, ale došlo k právoplatnému zapretiu otcovstva manžela, resp. bývalého manžela matky.

Použitie tejto druhej domnienky je možnosť, nie povinnosť v zmysle zákona.

Uplatní sa v prípade, že sa nezosobášení biologickí rodičia dieťaťa o určení otcovstva dohodnú. Nie je však samozrejme vylúčené, aby svoje otcovstvo týmto spôsobom uznal aj muž, ktorý nie je biologickým otcom dieťaťa, čomu sa však prakticky nedá zabrániť.

Vyhlásenie o otcovstve musí urobiť otec aj matka

Súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred súdom. Maloletý rodič môže urobiť súhlasné vyhlásenie iba pred súdom.

Vyhlásenie otca musí byť potvrdené súhlasným vyhlásením matky, inak nespôsobí určenie otcovstva k dieťaťu.

Vyhlásenie matky nie je potrebné, ak nemôže pre duševnú poruchu posúdiť význam svojho konania alebo ak je zadováženie jej vyhlásenia spojené s ťažko prekonateľnou preukážkou.

Ak konanie o určenie otcovstva neiniciovala návrhom na začatie konania matka, potom len vyhlásenie otca, že uznáva svoje otcovstvo nestačí, aby bolo určené otcovstvo druhou domnienkou.

V takom prípade musí súd skúmať, či žalovanému svedčí tretia domnienka určenia otcovstva a či teda súložil s matkou dieťaťa v dobe rozhodnej pre narodenie dieťaťa, resp. či jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

Vyhlásenia rodičov nemusia byť urobené súčasne.

Nie je vylúčené, aby rodičia postupne vyjadrili svoj súhlas s uznaním otcovstva.

Súdna prax dokonca za súhlas matky považuje aj jej faktický procesný úkon – návrh na začatie konania o určenie otcovstva smerujúci voči mužovi, ktorý potom sám otcovstvo uznal. Jej následný súhlas už súd nevyžaduje. Príslušný orgán vyhlásenia len prijme – súhlas ani schválenie nie je potrebné.

Uznanie otcovstva nie je teda tvorené dvomi proti sebe smerujúci právnymi úkonmi, ale dvomi obsahovo zhodnými právnymi úkonmi, urobenými pred príslušným orgánom.

Uznanie otcovstva pred súdom

Pokiaľ sa určuje otcovstvo pred súdom, platia príslušné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Ide o druh predbežného konania, nazvaného konaním o určenie otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov.

Zákonnou podmienkou pre prijatie vyhlásenia je, že otcovstvo k narodenému dieťaťu nebolo ešte určené a to ani zákonnou domnienkou, svedčiacou manželovi matky, ani súhlasným vyhlásením rodičov pred matričným úradom.

Príslušným na konanie je súd, v ktorého obvode má maloletý svoje bydlisko na základe dohody rodičov alebo rozhodnutia súdu, prípadne iných rozhodujúcich skutočností.

Uznanie otcovstva pred matrikou

Ak sa určuje otcovstvo pred matričným úradom, určuje sa pred orgánom obce alebo mestskej časti, ktorá vedie matriku, v ktorej je dieťa zapísané. Pokiaľ dôjde k určeniu otcovstva týmto spôsobom, zapíše matričný úrad do knihy narodení ako otca muža, ktorý s matkou súhlasne vyhlásil, že je otcom dieťaťa.

Uznanie otcovstva, ak sa dieťa ešte nenarodilo

Zákon umožňuje uznať otcovstvo aj k ešte nenarodenému, ale už počatému dieťaťu. Keďže neexistuje časové obmedzenie, dokedy tak možno urobiť, nie je vylúčené, aby otcovstvo bolo uznané aj k plnoletému dieťaťu.

Súhlasným vyhlásením rodičov možno určiť otcovstvo k dieťaťu ešte nenarodenému, ak je už počaté. Otcovstvo možno uznať aj pred narodením dieťaťa, ide však v tomto prípade o právny úkon s odkladacou podmienkou.

Rodičia dieťaťa spíšu zápis (vyplnia tlačivo) o uznaní otcovstva k ešte nenarodenému dieťaťu, ktorý, ak sa dieťa narodí, bude podkladom pre zápis do knihy narodení. Pokiaľ by žena nebola tehotná a otehotnela až neskôr, uznanie otcovstva by bolo neplatné.

Je možné zaprieť otcovstvo, určené súhlasným vyhlásením rodičov?

Muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa, táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa.

Aj matka dieťaťa môže v rovnakej lehote zaprieť, že otcom dieťaťa je muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.