Štyri ženy, štyri príbehy. S bábätkom v slepej uličke

Generácia našich rodičov mala bežne svadbu po strednej škole, okolo dvadsiatky. Desať rokov po maturite sa našlo už len pár individuálov bez záväzkov. Dnes je to naopak.

Keď si spočítam, koľko je nás spolužiakov zo strednej, či z výšky, ktorí sme mali prvé dieťa do tridsiatky, stačia mi prsty jednej ruky, drvivá väčšina je zatiaľ bezdetná.

Generácia, pre ktorú bolo rodičovstvo únikom

Možno nám dnes chýbajú tie socialistické „istoty,“ bývanie, práca, na druhej strane sme oveľa slobodnejší, môžeme sa realizovať aj inak ako s deťmi.

Mať teraz dieťa v 20-ke, v ideálnom veku, pokiaľ ide o fungovanie ženského tela, je priskoro, pomaly na hanbu. Vlastná mama ma odhovárala slovami: „Máš ešte čas na deti, ja keby som mala také možnosti, aké máš ty dnes…“

Možno by cestovala, študovala, robila si kariéru. Možno by dnes nežila s mojim otcom a ja by som sa nikdy nenarodila. Možno by nikdy nemala deti. Možno by bol jej príbeh podobný ako tieto, zo života žien, ktoré poznám.

30 rokov a ešte len študuje

Ľubka má 30, dve vysoké školy v Prahe, postgraduál v Paríži a tento rok si od mamy zobrala pôžičku na svoje posledné štúdium v zahraničí, kde bude robiť na projektoch so zaujímavými ľuďmi, môže nazbierať cenné kontakty, skúsenosti, po ktorých už bude môcť v živote robiť to, čo naozaj chce.

Mama Ľubku maximálne podporuje, hoci sama otehotnela v 2. ročníku na výške a dokončiť školu, čo to si zarobiť, aby mali čo do úst vložiť, keď od nich odišiel Ľubkin otec, bola veľká facka od života.

Jej dcéra Ľubka má 30 a ešte sa len pripravuje na povolanie. Ľubkina mama má obavy, že ak začne konečne pracovať, bude to mať rovnaký spád a pre Ľubku bude ešte v 45-ke na dieťa priskoro…

32 rokov a nemôže si dieťa dovoliť

Andrea po vysokej škole vystriedala niekoľko podnájmov, platila si jednu izbu v byte s lepšími, či horšími spolubývajúcimi, kým jej konečne priklepli zmluvu na trvalo a získala hypotéku na 1-izbový byt. Boli mesiace, kedy musela vyžiť možno z 50 eur. A hoci jej nedávno ponúkli miesto s lepším finančným ohodnotením, stále má spočítané, že dieťa si nemôže dovoliť.

Po materskej by musela ísť rovno do práce a dať polročné dieťa do jasličiek, ktoré nie sú zadarmo. Súvisí to aj s jej partnerom, ktorého viac-menej musí finančne ťahať. Ako asistent na škole nezarobí tak, aby si mohli kúpiť spolu väčší byt. Andrea dieťa vytesňuje z mysle, pretože sa necíti na to, aby sama ťahala dieťa, domácnosť, celú rodinu.

29 rokov, deti nechce partner

Marcela pracuje už tretí rok ako koncipientka za minimálnu mzdu. V práci trávi aj dvanásť hodín denne. Do bytu, ktorý si kúpili s priateľom nedávno, sa chodí iba vyspať. Raz za pol roka odletia na dovolenku na druhý koniec zemegule, všetko platí on.

Priateľ deti mať nechce, ani teraz, ani nikdy. Marcela sa s ním kvôli tomu už raz rozišla, nakoniec však aj tak skončili spolu. Ustúpila a viac na dieťa netlačí, ani po advokátskych skúškach, ako si to bola kedysi naplánovala v hlave.

34 rokov, všetci sú zadaní

Denisa je navonok typ workoholičky, vystriedala od strednej školy niekoľko zamestnaní. Z práce, kde mala dostať vedúcu pozíciu, odišla po tom, čo sa zaplietla so ženatým kolegom. Bolo to v čase, kedy jeho žena podstupovala druhé kolo umelého oplodnenia.

Denisa vtedy zistila, že je tehotná. Dieťa si nenechala. Hoci sa zaprisahala, že už nikdy viac, pol roka sa stretáva so spolužiakom zo strednej, ktorý má doma šesťmesačné bábätko. Aj keď vie, že to nikam nevedie, nedokáže s tým vzťahom prestať, má pocit, že jej vlak už dávno ušiel.

V slepej uličke

Zakaždým, keď míňam veľký megabord, reklamu na umelé oplodnenie pre páry, ktorým sa nedarí otehotnieť, myslím na všetky tie ženy, na ich príbehy o zdanlivej slobode a neistotách.

A želám im, aby tá ich cesta k dieťatku nemusela byť taká kľukatá, plná prekážok, kvôli ktorým sa dnes, tu a teraz, javí byť ako jedna dlhá, v nedohľadne končiaca slepá ulička.

(11 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...