Možno to poznáte, viete to, viete to od prvého okamžiku, že čakáte bábätko. Potom sama sebe na smiech miniete tri tehotenské testy s negatívnym výsledkom a začínate pochybovať.
Pamätám si, ako som stála v lekárni a odmietla ten tretí, údajne najsamcitlivejší, že ten druh nechcem, pretože mi vyšiel negatívny. A lekárnik sa na mňa s údivom pozeral: "To je zlé?"
A ja som mu vravela: "Áno, pretože cítim, že som tehotná." Bola som, len som si ešte dva týždne musela počkať, kým to zistila aj veda.
Neviem veľa o imunite, a preto ma udivuje, ako to naše telo vie zvládnuť? Prekvapila ma lekárka, ktorá ma upozorňovala: "V tehotenstve neberte žiadne lieky na podporu imunity bez vedomia lekára, pretože ste v úplne špecifickom stave nastavenia organizmu."
Imunita sa musí s touto situáciou vyrovnať a mali by sme byť veľmi obozretní v zasahovaní do tohto divu.
Veľmi som chcela dievčatko, naše bábätko malo asi dva mesiace "pracovný názov" Irenka, ale zrazu mi to prestalo sedieť a uff, bolo mi jasné, že to opäť bude chlapec.
A uff, do pár ďalších týždňov som si už žiadne dievčenské meno nevedela vybrať a potom zrazu sedelo len jedno chlapčenské. A vidím doteraz, ako sedí, syn žiadne iné meno neprijíma, aj keď má v rodnom liste mená dve.
Ten jemný dotyk z vnútra, často prirovnávaný k dotyku motýlích krídel, ten prvý jasný dôkaz, že žije vo mne, to je pre mňa div sveta.
Pamätám si to, ako som podvedomo siahala na bruško, ak sa dialo niečo nedobré. Dotyk: „všetko bude dobré, ochránim ťa“, ale aj: „stoj pri mne, spolu to zvládneme“.
Rešpekt a potreba vzájomnej blízkosti. Naopak jemný kopanec, keď som veci príliš riešila, v duchu: „mama, kašli na to, dobré to bude, máš mňa!“
Všetko zrazu mení svoju hodnotu, ja sama som sa menila. Práca, veda, ocenenie strácalo absolútnu hodnotu.
Pozerala som na svoj život inými okuliarmi a čistým rezom rezala, čo naozaj nebolo dôležité. Neviem to vysvetliť, ale aj veľký smútok, smrť mojich starých rodičov, som dokázala prijať, oplakať ale prijať.
Div – narodí sa nový človek – unikátne stvorenie, niekto, kto by tu, nebyť nás, naozaj nikdy nebol. Od prvého okamžiku svoj, s netušeným potenciálom radosti a bolesti, absolútne milujúci a absolútne dôverujúci, že ja – mama – sa o neho postarám.
Odosielam Váš hlas...
