Kvôli strachu z pôrodu som skončila u terapeuta

Môj prvý pôrod patril medzi najhoršie zážitky v živote. Mala so strach druhý raz otehotnieť a všetko prežiť odznova. Bez pomoci psychológa a podpory môjho priateľa by som ten strach nikdy neprekonala.

Bála som sa o seba aj o dieťa

Na prvú dcéru sme sa s priateľom tešili, celé tehotenstvo bolo bez problémov. Prežívala som úplne bežné obavy, bola som mladá a verila som, že to zvládnem. Pôrod sa rozbehol spontánne, takže sme prišli do pôrodnice a všetko vyzeralo v poriadku.

Keď nastúpili kontrakcie, začalo mi byť veľmi zle. Kontrakcie trvali niekoľko hodín, už som nemala pojem o čase. Priateľ pri mne nebol a ja som sa cítila úplne vyčerpaná.

Odrazu nastal problém – dieťa sa zaseklo v pôrodných cestách. Zvyšok pôrodu mi zostal v hmlistej pamäti, pamätám si len strašné bolesti a to, že sa odrazu okolo mňa strhol zmätok. Hneď po pôrode museli dcérku oživovať.

Bála som sa ísť domov z pôrodnice

Keď mi sestra prišla povedať, že malá je v poriadku, iba som plakala a triasla sa. Cítila som, že sa stalo niečo, prečo som celý pôrod nezvládla. A že to už nikdy nechcem zažiť.

Sestra sa mi snažila prihovárať, ale nerozumela som, čo mi hovorí. Nedokázala som nič vnímať, tak mi odporučili oddýchnuť si s tým, že zajtra mi už bude lepšie.

Trápili ma však veľké bolesti, celé hojenie postupovalo pomaly, preto si nás nechali v pôrodnici o pár dní naviac. Bola som za to rada, celý čas som sa strachovala, že ak odtiaľ odídeme, tak doma nastanú nejaké problémy.

Prečítajte si aj: Ocko pozerá futbal, bábo plače, mama má baby blues

Neliečená trauma

Po návrate z pôrodnice som sa na celý zážitok snažila zabudnúť. Ak sa ma priateľ, mama, kamarátky spýtali, čo sa stalo, rýchlo som to zahovorila s tým, že nič zvláštne, alebo že si nepamätám.

Už len samotná spomienka na pôrod na mňa zapôsobila tak, že sa mi chcelo plakať, alebo mi prišlo zle a roztriasla som sa. Všetky myšlienky na to, čo sa stalo, som potláčala, aby som bola schopná fungovať. Keď mala dcérka štyri roky, priateľ začal túžiť po druhom bábätku.

Moja prvá reakcia bola: „V žiadnom prípade!“

Už len tá predstava opäť rodiť bola pre mňa taká strašná, že som okamžite vybuchla. Vtedy ma priateľ upozornil, že od pôrodu som sa začala správať úzkostlivo, a že možno potrebujem pomoc.

Po pôrode k terapeutovi

Otvoriť sa niekomu cudziemu je pre mňa ťažké. Môj terapeut bol však chápavý a dával mi veľmi trefné a otvorené otázky.

Konečne som dokázala vyjadriť, čoho sa veľmi bojím – mala som strach znovu prejsť celým pôrodom, bála som sa, že ja alebo dieťa zomrieme, že na mňa dopadnú opäť pocity úzkosti.

Na druhej strane mi terapia ukázala pozitívne veci  sebe: rodinný život je pre mňa obrovská priorita, že nie som bezmocná, ale som dobrá matka, ktorá dokázala niečo obetovať pre svoje dieťa.

Prečítajte si aj: V Žilinskej pôrodnici som rodila trikrát

Teraz viem, že prežitá skúsenosť z pôrodu je vlastne trauma, veď sa bojovalo o život môjho dieťaťa. Preto sa cítim bezmocná a mám obavy, že ak sa niečo stane, nebudem vedieť pomôcť svojmu dieťaťu.

Povinný epidurál a otecko pri pôrode

Druhé bábätko bolo plánované, všetko sme spoločne riešili od začiatku s priateľom aj terapeutom. Ten nám odporúčal epidurál a prítomnosť otecka pri pôrode, čo sme aj dodržali. Celý čas som pokračovala v terapii.

Občas som mala v noci sny o prvom pôrode, alebo na mňa doľahla úzkosť. Vedela som, že to nemá zmysel potláčať, preto som sa neustále zverovala kamarátke a priateľovi, ktorí za deväť mesiacov preukázali nekonečnú trpezlivosť.

Priateľ vedel, že keď sa mu zverím so svojou nočnou morou, že ja alebo dieťa bojujeme o život, nesmie to zľahčovať, ale musí prejaviť pochopenie.

Pôrod dopadol dobre

Našťastie, druhý pôrodu dopadol dobre. Mala som epidurál a priateľ ma celý čas držal za ruku, podporoval a pomáhal mi. Klamala by som, keby som tvrdila, že som sa nebála, strach a obavy tam boli, samotný pôrod si vyžiadal veľa síl.

Ale keď som počula plakať dieťa a keď mi ho dali na ruky, pocítila som úžasný príval lásky a radosti. Boli sme obe v poriadku, zdravé. Druhá dcéra sa narodila rýchlejšie a na spoločný režim sme nabehli bez problémov.

Som rada, že som sa odhodlala, a že je tu s nami. Strach z pôrodu úplne nezmizol, ak by som sa odhodlala na tretie bábätko, opäť by sa našlo veľa vecí, ktoré by som potrebovala v sebe riešiť.

Na druhej strane ďalší pôrod nevylučujem. Teraz nás však zamestnávajú svadobné prípravy a uvidíme, čo príde:).