Príbeh tehule v 40-tke – diel siedmy

Niekto sa za mňa asi veľmi modlí – lebo moje rozbláznené kŕčové žily prestávajú bolieť. Niežeby som mohla skákať ako srnka, chôdza je stále obmedzená na tú štvrťhodinku pešo… ale nebolia len tak, ako predtým. Je to super pocit!

Poslušné dieťa

Poradňa. Už to beriem ako klasiku, pomaly ako svojský folklór. Pribrala som zas ale požehnane – už mám 76 kíl a vôbec netuším, z čoho. Prenatal vitamíny skôr zabúdam do seba hádzať, takže z toho to nebude, a strava?

Žeby som do seba tlačila, to nie a výdaj je stále vyšší ako príjem. Tak šup na stôl a kontrola – a vida! Vraj naše dieťa je tak veľké, akoby malo o tri týždne viac! Doma kontrolujem – to znamená, že má o takmer pol kila navyše.

Nosím v brušku malého obra?

Hádžem drahému ešte recept na to moje „durules“… vraj mám málo železa. Trošku špekulujem nad mračením sa môjho gynekológa – vraj je drobec ešte stále priečne, a už by sa mal podľa jeho parametrov obrátiť. Obhajovala som ho, bobánka… však má ešte čas. Doktor len pokrčil plecom, že dobre – však navyše vie, že so mnou je sa zbytočné vadiť.

Na druhý deň. Sedím s Mariou u zubárky, rada nekonečná. Chodiť sa nedá, tri hodiny v sedadle mi presne naznačujú, ako sa mi posunula vďaka tehu kostrč. A do toho akčné cvičenia nášho drobca. Vôbec nechápem, čo ho to napadlo. Ale silu má, to fakt. V kuse sa kdesi zapiera, vrtí a nie je to ani trochu príjemné.

Ešte viac to cítim, keď konečne ideme domov: napriek jeho váhe a parametrom som doteraz žiadny tlak na bránku ani na chrbticu necítila. Ale teraz si to bobánek pekne pár krát precvičí.

Otočil sa?

Som fakt zvedavá, vnútorne som presvedčená, že áno. A prvý raz v živote sa budím v noci na to, že mám brucho tvrdé ako kameň. Ja, čo spím ešte tvrdšie ako ten kameň a čo som privádzala do zúfalstva všetkých gynekológov pri otázke, či mi tvrdne brucho alebo mám kontrakcie. Okrem pôrodu som o ničom takom ani netušila. A teraz to mám na tanieri každý deň.

Nebáť sa žiť

Čaká nás svadba. Pre nás dvoch super spoločenská udalosť, aj keď nakoniec bez našich detí, čo je nezvyk, ale – nevymysleli sme si to. Môj drahý to berie v pohode: urobíme si výlet, bude veselo a budeme konečne sami dvaja. Ja riešim typický babský problém: ako sa pekne obliecť na túto dosť fajnovú svadbu. Surfujem po nete a som zhrozená: nič.

V legínach nepôjdem, šaty, ktoré by boli na toto štádium tehu, nikde. Kamoška mi veľkodušne požičiava tehu kostým – nohavicový. Nie je to zlé, aj farba zbaví.

Ale ja chcem šaty, krásne šaty!

Tak sadám ku šijaciemu stroju a dve noci nespím. Efekt ale stál za to: pochvál z každej strany bolo požehnane, asi si otvorím živnosť. A pochvaly sme schytali aj za tých 30 čardášov, čo sme odkrepčili – občas aj sami na parkete – pri živej hudbe. Aj keď ani to latino naživo nebolo zlé. Zvláštne: nohy neboleli, len bol problém chytiť dych po skončení kola. Vraj problém s dýchaním mali aj tí, čo sa na nás pozerali. No a? Byť tehotná znamená len kysnúť a nič nerobiť? Tak to v mojom prípade neplatí.

Rovnako super bola túra na Borinke na celý deň, aj keď som v duchu pochybovala, či to zvládnem… A záhrada, kde obíjam orechy, vyberám rýľom našu prdimrkvu alebo sa pchám žltými miniparadajkami do prasknutia.  Alebo také maliny… škoda aj zavárať. To by nebolo zlé, keby som sa už konečne naučila, že sa nemám a nemôžem zohnúť ako bežný človek, ale si čupnúť. Tak neviem, či kvôli tomu nebudem musieť otehotnieť ešte raz, aby som sa správala podľa všetkých rád a odporučení a skúseností a výskumov. Ja si totiž ešte aj to pivko či pohárik vínka dožičím.

Zmeny sú

A nielen vo váhe. Volá mi segra a lekárskym hlasom nariadi: Zajtra si bezpodmienečne kúpiš tie pančuchy na kŕčové žily. Spriečiť sa jej nemá zmysel, aj keď je mladšia. Nakoniec, už mám teraz dvoje. A ešte zmena: prišla k nám na návštevu teta Záha. Nemusela sa unúvati… 

A ešte: objatia a zaspávania s drahým sú čoraz krajšie, aj keď už ma predné parametre k nemu blízko nepustia. Prirodzená masáž hrádze však funguje, ;-), dokonca mám pocit, že mi to v tehu viac chutí. 

A: všimla som si, že Mária je taká … zvláštna… všetci sa tešia, bláznia, škrabkajú bobánka cez bruško, Anna vždy suverénne zahlási: „Tu je!“ , len čo priloží svoju veľkú dlaň na moje bruško.

A Vojtíšek sa učí spievať uspávanky – lebo on sa na bábätko veľmi teší, akoby mu vôbec nevadilo, že stratí právo benjamína. Je tak krásny! Ale Mária… s tou to bude na rozhovor.. aj keď tuším, kde je pes zakopaný… ona sa mi chúďa bojí… jej kamoške sa narodil predčasne jedenásty súrodenec… a Mary ten frmol videla na živo. Tak, ako to videla a po troche aj povedala, sa jej to nepáči.

Takže: do diára – pohovor pri džúsiku s madmoaselle. Nech sa teší aj ona.