Najkrajší film

Ja som už raz taká. Dokážem sa veľmi rýchlo dojať. Aj pri čítaní nejakého príbehu alebo pozeraní filmu. Keď je silný a pravdivý, dokáže ma úplne pohltiť.

Videla som veľa krásnych, dojemných filmov. Bolo z nich cítiť bolesť aj radosť, silu toho obyčajného človečieho. A ja som fňukala spolu s hrdinami ich príbehu.

Ale najkrajší film, ktorý sa mi doteraz vybavuje, sa odohral niekde inde. Dávali ho v inej sále, nie v tej s premietacím plátnom vpredu. A ja som ho nielen videla a počula, ale aj cítila, všetko úplne zblízka.

Najkrajší film, ale nie v kinosále

Bolo v ňom presne všetko to, čo robí dobrý film dobrým filmom. Napätie, zvedavosť, obavy. A po bolesti veľká radosť!

A do toho, ktorý sa zrazu objavil „na plátne“, som sa okamžite zamilovala. Bolo ho počuť na celú sálu a bol krásny.

Pri tomto príbehu som sa veľa naplakala. Obrazy filmu sa náhle začali meniť a on musel bojovať o svoj život. Ale vybojoval ho, je to skutočný hrdina.

Túžila som ten film vidieť znova a znova prežiť príbeh so šťastným koncom. Dávali ho, aj keď s iným obsadením – v hlavnej úlohe tentokrát herečka.

Očarujúca

Keď išlo do tuhého, úplne sa mi zatmelo pred očami. A keď „ona“ vyšla na scénu, len som ju počula. Ten jej mäkký hlas a mumlavý monológ mi znie v ušiach dodnes, vždy, keď sa mi ten moment vybavuje v spomienkach.

Keď som po chvíli otvorila oči, mladú mi predstavili. Bola očarujúca. Omnoho viac, ako všetky tie hollywoodske krásky, čo si chodia preberať Oscara.

Videla som naozaj veľa krásnych filmov, ale najdojímavejší, najvzrušujúcejší a najsilnejší bol určite ten s názvom:

Narodenie mojich detí.

Teším sa na jeho ďalšiu reprízu, lístky už máme kúpené. Má byť zas iné obsadenie, nejaký neznámy herec. Ale cítim to kdesi zvnútra, že to bude opäť láska na prvý pohľad.