Ach, keby tehotenstvo trvalo iba tri mesiace!

Neviem, kto nazval tehotenstvo najkrajším obdobím v živote ženy, ale musel to byť určite nejaký chlap. A to hovorím napriek tomu, že moje tehotenstvo bolo doslova vymodlené. No od tých dvoch paličiek na teste to bola jedna sranda za druhou.

Od začiatku som si to „užívala.“

Vďaka hormónom som prvé týždne iba plakala. Normálne niekoľkohodinový uplakaný záchvat každý boží deň, ľutovala som samú seba a všetko a všetkých naokolo.

Skoro dva mesiace som ležala v posteli, jedla dva rožky denne, zapíjala čistou vodou, lebo som mala pocit, že mám miesto žalúdka jeden veľký kameň. Potom sa to konečne zlepšilo, začala som totiž vracať. A to trvalo až do štvrtého mesiaca, keď mi konečne lekár predpísal nejaké tabletky. Aleluja!

Všetci, len ja nie

Potom prišlo leto, vonku nevydržateľné teplo, všade samé akcie, koncerty, festivaly, chaty, opekačky. Všade naokolo mladé štíhle opálené baby v minisukniach, ktoré si užívali leto na kúpaliskách, len na mňa z ničoho nič udrela mykóza, mohla som si nohy akurát v lavóri močiť, inak prísny zákaz kúpania!

Žiarlivosť, moja dovtedy neobjavená vlastnosť, nabrala na obrátkach, pretože ja som musela celá nadrozmerná sedieť v tieni kvôli pigmentovým škvrnám a citlivej koži, navlečená v mužových tričkách, zatiaľ čo všetci okolo mňa sa bavili, popíjali.

Ja som len raz skúsila NEALKO pivo a začula som, ako dve tety od vedľa stola na mňa brýzgajú: „Pozri sa, hentá je tehotná a chlastá, no fuj…“

Nesvojprávna

Ale čo tam po jednom nealko pive, moja svokra mi za celé tehotenstvo nedovolila ani pol lyžičky nesky, že nesmiem ani hlt kofeínu. Nesmela som nič nerobiť. Ani dvíhať ruky, aby som predčasne neporodila. Dobré rady nemali konca kraja. Bola som totálne nesvojprávna.

Moji rodičia to zobrali zase iným smerom, musela som ich krotiť v nákupoch, inak by vykúpili všetky obchody a minuli úspory nemeckého dôchodcu. Mama mi volala každý deň 2x, či je všetko v poriadku, už som mala chuť hodiť telefón o zem. Nevedela som sa dočkať pôrodu (a pokoja svätého).

Posledný mesiac som pre istotu nechodila nikde, lebo každých 5 minút som musela na záchod. O spaní ani reči, lebo tá malá mrvenica ma tlačila, kde sa dalo, aj kde sa nedalo. Len som sa modlila, aby som to mala konečne za sebou. Už som bola nervózna aj z muža, ktorý pri každom povzdychu balil kotvy do pôrodnice.

Nechápem, ako môže byť niekto nadšený z tehotenstva. Nič proti, ale nedbala by som, keby trvalo tri mesiace. A to chcem pritom ešte dve deti…

(9 hlasov, priemerne: 4,60 z 5)

Loading...