Naozaj už ženy zabudli rodiť?

Jana Ivanecká, dula 10

Pôrod je „ako keď sa ponorím a plávam tunelom. Musím dôverovať tomu , že sa vynorím.“

 

Budúce maminy sú dnes zavalené množstvom informácií z internetu, časopisov, kníh, pripravujú sa na pôrod v kurzoch, učia sa techniku dýchania, tlačenia … Všeobecný názor je, že ženy nevedia rodiť, že ich treba usmerňovať, riadiť, inak sa všetko skomplikuje.

Na poslednom štúdijnom víkende v pražskom A-centre so samostatnou pôrodnou asistentkou Petrou Duškovou som pochopila že je to inak a chcela by som sa s Vami podeliť o niektoré zaujímavé myšlienky.

„Všetko čo potrebuješ, máš v sebe, treba len od začiatku komunikovať s dieťatkom, relaxovať, dýchať do bruška – vnímať svoje telo.“

Pôrod je pre ženu, jej telo niečo prirodzené, normálne. Petra prirovnávala pôrod ku výstupu na kopec: „Ideš na výlet, je lepšie keď nekráčaš sama, vo dvojici čas lepšie beží, rozprávate sa. Potom začína byť výstup namáhavejší, potrebuješ si oddýchnuť, zastaviť sa, už nerozprávaš. Pred vrcholom už toho máš dosť, najradšej by si sa vrátila, vravíš si , na čo som sem liezla, na vrchol sa vydriapeš z posledných síl. Ale tam je zrazu nádherný výhľad, eufória, úžasný pocit po zdolaní výstupu, prekonania samej seba“.

Aj pôrod je akousi „cestou na vysoký kopec“, len pri výstupe šlapeme a dýchame tak ako to cítime, neskúšame rôzne spôsoby dýchania a ako klásť nohy, v akom rytme …nikto nás neriadi, ideme tak ako naše telo potrebuje. „Treba tomu procesu dôverovať, nechať mu voľnosť“

Vieme to ešte? Alebo nás úplne brzdia naše strachy, bojíme sa dôverovať svojmu telu, nevieme mu načúvať, napojiť sa na dieťa, vnímať ho, vnímať v spolupráci s ním svoje potreby, veríme ešte prirodzenosti v sebe? Dar rodiť máme daný, vrodený, len je potlačený naším spôsobom života, drieme v nás, treba si ho uvedomiť, nechať sa ním viesť a skúsiť dôverovať svojmu telu. Ženy majú celé tehotenstvo na to aby si na túto schopnosť spomenuli, vtedy sú citlivejšie, vnímavejšie, je na nich či si to dovolia, alebo to v sebe potlačia.

Žijeme väčšinou rýchlo, keď nám telo chorobou dáva signál zastav sa, spomaľ, niečo robíš zle, tak si dáme tabletku alebo bežíme ku lekárovi, nech nás ON vylieči. To isté sa deje pri pôrode, odovzdávame zodpovednosť za seba, svoje dieťa iným ľuďom, namiesto dôverovania svojim inštinktom, svojmu telu, sebe. Čím ďalej tým viac žien sa začína prebúdzať, začínajú preberať zodpovednosť za seba, cítiť potrebu byť rešpektované, byť partnerom zdravotníckemu personálu.

Ženy argumentujú, že lekári im neumožnia prirodzenejšie rodiť, niesú ochotní konať mimo svojej rutiny, Petra na to vraví, „všade je to možné ak to máte v sebe zrovnané, vyriešené“, „netreba bojovať ale stáť si za svojim“.

Veľmi zaujímavá bola téma komunikácie dieťatka v brušku s matkou. Napadlo Vás niekedy, že spavosť tehulky, zmenené chute, farby oblečenia atd. môžu byť signálom od dieťaťa: „som tu, všímaj si ma“. Odporúča si nájsť každý deň chvíľku kľudu pre seba  a dieťatko, v duchu (alebo nahlas) sa s ním rozprávať. Prekvapilo ma, ako na toto ostatné ženy v kurze reagovali, mnohé to robili v tehotenstve intuitívne, dokonca im dieťa povedalo svoje meno, navigovalo ich v živote… myslite si o tom čo chcete, mamičky, ktoré to zažili, vedia svoje. Ale veľa žien teraz podlieha modernému trendu ultrazvuku, ktorý sa stáva akousi náhradou vnútornej komunikácie s dieťaťom … Namiesto stíšenia sa a komunikácie s dieťatkom matky pozerajú na fotku z tlačiarne … v duchu našej rýchlej doby.

Krásny návod na ukončenie tehotenstva je spraviť si s partnerom romantický večer pri sviečkach, poďakovať sa dieťatku za krásne tehotenstvo, rozlúčiť sa, pozvať ho s láskou na svet, pripiť si napr.s Campari, tento nápoj spomínalo viacero žien J. A potom sa pomilovať, ak je na to chuť, mužské spermie obsahujú prostaglandín, ktorý vyvoláva pôrod, ak sú žena i dieťatko pripravení.

Riadené tlačenie bez toho aby cítila rodička nutkanie na tlačenie môže byť pre ňu veľmi vyčerpávajúce, aj dieťa potrebuje čas, aby sa vypolohovalo v úzkom priestore, aby si oddýchlo v namáhavých fázach. Dá mu ho lekár riadiaci pôrod?

A ešte množstvo ďalších myšlienok, ktoré by u našich lekárov vyvolali úsmevy až hlasný nesúhlas. A napriek tomu sú to myšlienky z praxe, zo ženského života, vychádzajúce z toho čo je v niektorých krajinách bežné, o čom hovoria i odporúčania WHO (Svetovej zdravotníckej organizácie). A naozaj z praxe sa o nich píše aj v knihe francúzskeho pôrodníka Michela Odenta „Znovuzrozený porod“, ktorú naše pôrodníctvo akosi prehliada.

Je to na ženách, aby si uvedomili svoju vnútornú ženskú silu, aby boli ochotné vnímať, dôverovať procesu pôrodu, veriť svojmu telu, uvoľniť sa, aby vnímali a stáli si za tým, čo cítia, potrebujú. Ale najprv si na to asi budú musieť spomenúť. Súhlasíte?

Pôrod potrebuje čas, rešpekt, individuálny prístup. Aj dieťa počas pôrodu si potrebuje oddýchnuť, nabrať silu. Ponáhľaním, urýchľovaním pôrodu, zasahovaním doň lekár možno získa čas ale môže vyvolať komplikácie. Viem že pôrodníci sú zavalení prácou, ale aj tak na nich apelujem, aby mali trpezlivosť, dali ženám čas, poskytli individuálny prístup a rešpektovali ich potreby … A s úctou sa skláňam ak už sú takíto i na Slovensku..

Víkend prebehol v rámci kurzu pre Lektorky vedomej a aktívnej prípravy na materstvo a rodičovstvo, ktorý organizuje o.z. A-Centrum v Prahe. Tohto kurzu sa zúčastňujem vďaka projektu Možnosť voľby pre košické matky, ktorý podporil Slovensko–český ženský fond  https://www.womensfund.cz/sk. Viac o projekte nájdete na www.cestazeny.sk.

Bola by som veľmi rada keby sa mi podarilo pozvať Petru Duškovú na celodenný seminár do Košíc, určený budúcim maminám i zdravotníkom. Dúfam sa to podarí, bolo by to veľmi obohacujúce a užitočné pre všetkých.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (11 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...

Komentáre k článku

  1. Ženy určite nezabudli rodiť, ibaže sú našou spoločnosťou kultúrou a lekármi presviedčané, že pôrod je niečo hrozné a hnusné, že to určite nezvládnú bez konskej dávky anestetík a že ak pritom nebude lekár a nebude to v nemocnici, tak pritom určite zomrú…

     

    Dnešné pôrodníctvo predsa vychádza z koncepcie pôrodu vedeného lekárom…všetky, čo sme rodili na Slovensku, predsa vieme, čo to znamená…infúzie, injekcie a rezy, pretože lekári maju averziu voči všetkému prirodzenému a najradšej by pri pôrode rezali každú ženu….brucho alebo hrádzu.

     

    Veľmi sa mi páčil tento článok, pretože aj ja to tak cítim a som smutná z toho, že mi nebolo umožnené rodiť absolútne prirodzene, ako som si to želala, bolo to spôsobené aj tým, že som si vybrala preplnenú bratislavskú nemocnicu, kde sa „s tým nepárajú“ a pôrodné plány okázalo ignorujú a rodičke všetko nanucujú.Verím však, že situácia na Slovensku sa bude zlepšovať, aj bude čoraz viac rodičiek nútiť lekárov , aby im plnili ich priania.

  2. Ja teraz zacinam 32tt a teda myslienka na porod je coraz castejsia. Som z toho vydesena, frustrovana a smutna, ale tento clanok mi akoby naznacil, ako mam na to ist. Porod je popisany vo vacsine knih velmi pragmaticky, ako cisto fyzicky narocny zazitok. Casto sa pise o bolesti, o krvi, o komplikaciach. Urcite je dobre o tom vediet, ale zaroven pre nas, ktore nas to v priebehu par tyzdnov caka, to nie je velmi povzbudzujuce. Evil

    Preto dakujem, ze bol vobec tento clanok napisany a ze som na neho natrafila, a vlastne myslim, ze si ho vytlacim a vyvesim na chladnicku.. Vyhrkli mi aj slzicky, ale to bude asi tymi hormonmi.. zwinker

  3. V tomto clanku je viac pravdy ako by ktokolvek uznal. Mam doma skoro 4 rocneho synceka – narodil sa cisarskym rezom a 3 mesacnu princeznu, ktoru som priviedla na svet prirodzene. Za co som nesmierne vdacna. V clanku je napisane, ze niektorym zenam dietatko dokonca povedalo svoje meno a ja mozem napisat, ze toto sa stalo mne. Mali sme s manzelom vybrate uplne ine meno. Ked sme zistili, ze cakame babatko – cize uz v druhom mesiaci, zrazu som prisla s dievcenskym menom a uplne inym ako sme mali vybrate. Manzel na mna nechapavo pozeral a ja som mu povedala, ze ja neviem odkial to mam, ale proste nase babatko sa bude tak volat. Narodilo sa dievcatko a dali sme jej meno, ktore si sama vybrala. Velmi sa jej tesime a sme vsetci traja (aj s jej starsim bracekom) stastni, ze ju mame, princeznicku nasu :-))))

  4. Janka, hovoríš mi zo srdca.

    Ja sa na svoj prirodzený pôrod teším.

    Info o tomto článku mi poslala Evka, tak sa poteším, keď budem mať nabudúce od Teba priame správy. A samozrejme, už som s Evkou dohodnutá, že sa k nej nasánkujem, ak by si robila nejaký víkendový seminár v KE.

    Teším sa.

    Pavla

  5. Krásny článok a vééééééľmi pravdivý.

    Pred mesiacom som takýmto prirodzeným spôsobom tu na malom Slovensku priviedla na svet naše druhé dieťatko a tú energiu čo mi ten pôrod dodal čerpám doteraz. Bol to úúúžasný zážitok a svojmu telu som v tomto smere maximálne dôverovala. Počas tehotenstva som si naštudovala snáď všetku dostupnú literatúru a absolvovala viacero prepôrodnych príprav a stálo to zato. Viac info je tu: http://www.predporodnapriprava.sk

    Prajem všetkým aspoň taký zážitok. zwinker

Pridaj komentár