Ďakujem, dievča si neprosím!

Klapka, strih, scéna: Do predajne vojde manželský pár. Očividne túžia po bábätku. Obzerajú si vyložené deti v ponuke. Predavačka sa snaží, ponúka im krásne, bacuľaté dievčatko, radosť naň pozrieť. Ale pár sa zamračí, znepokojnie a povie presne tú vetu z nadpisu: Ďakujeme, dievča nie!

Nie príliš vzdialené sci-fi

Ak sa vám zdá, že mám bujarú fantáziu, tak som len trošku nadsadila: príbehov, kde si manželia vyberajú pohlavie svojho dieťaťa, nie je málo a mnohé tie príbehy majú tragický koniec – zväčša pre dievčatká.

Znie to ako obrovský paradox: pri poznaní párov, ktoré sa zúfalo usilujú o to, aby vôbec nejaké dieťa mali, lebo sa im nedarí, pri vedomí, že existujú ľudia, ktorí robia všetko preto, aby nemali žiadne dieťa, pri nadšení tých, ktorým sa po dlhom čase „ušlo“ aspoň niečo z tej detskej vône a sú vďační, že vôbec sú a je im jedno, či je to v ružovom alebo modrom....?

Normálny rodič povie: „Je to predsa jedno, či je to chlapec alebo dievča, hlavne, že ho máme.“ (Lebo ukážte mi dnes úplne zdravé dieťa... už pomaly má každé aspoň alergiu alebo kožné problémy). Lenže skutočne existuje nemálo ľudí, ktorí selektujú dieťa podľa pohlavia – a ani zďaleka to nie sú ľudia, ktorí by to robili z dôvodu vážnej geneticky možnej poruchy.

Mix tradície a politiky

Odpoveď, prečo je to tak, pre značnú časť týchto príbehov prináša tradícia a politika – a to sa týka predovšetkým ázijských krajín ako sú najmä Čína a India.

Mať dievča je pre rodinu neúmerná finančná záťaž z hľadiska tradície (pre dievča treba vysoké veno a výbavu, na ktoré rodiny nemajú), a tak nieto divu, že pri zistení pohlavia budúceho dieťaťa, odchádza mnoho dievčenských plodov „hore komínom“. Chlapci (prvorodený syn) naopak mali v tradičnej čínskej kultúre úlohu postarať sa o svojich rodičov - preto sú preferovaní. Mali byť akoby "dôchodkovým poistením" pre svojich rodičov. 

V Číne tento fakt priťažuje aj politika jedného dieťaťa, ktorá má viesť k zníženiu populácie. Čína ju zaviedla v roku 1979 a povoľuje mať jedno dieťa vydatej žene nad 20 rokov, pokiaľ manželia žijú v meste. V niektorých vidieckych oblastiach je možné získať povolenie na druhé dieťa. Ak sa rodičia rozhodnú mať druhé dieťa bez povolenia, sú povinní zaň zaplatiť pokutu, v prepočte okolo 4000 eur.

Tlak na ženy mať len jedno dieťa, napriek jej túžbe či rozhodnutiu manželov, vedie potom k takým extrémom, ako bolo nedávne medializované násilné ukončenie tehotenstva ženy v pokročilom štádiu – lebo nebolo prvé a žena nemala peniaze na pokutu za druhé dieťatko.

Druhou stránkou veci je fakt, že prax uprednostňovania chlapcov vedie k druhotnému zlu: a to k nemožnosti armády mladých mužov v Číne nájsť si nevestu a oženiť sa, čo je tiež z hľadiska tradície vážny spoločenský handicap, vedúci k rastúcej agresii voči generácii pred nimi, ktorá toto „spôsobila“.  

Bez možnosti založiť si novú rodinu klesá spoločenský status týchto mladých mužov na minimum. Podľa štúdie Dr.Terézie Hesketheovej z Centra pre medzinárodný rozvoj zdravia Univerzity v Kalifornii je z týchto dôvodov zaznamenaný nárast násilia a trestných činov o 10-20%.  Počet mužov pod 20 rokov prekročil v roku 2005 o 32 miliónov počet žien...  

Neuveriteľné, ako môže jedno „obyčajné“ rozhodnutie v demografickej politike rozdrobiť celú kultúru krajiny, o ktorej sa tvrdilo, že je úctivá a príkladná v slušnosti.

Smerom na západ

Neboli by sme objektívni, ak by sme tvrdili, že výber pohlavia dieťaťa už pred narodením, nazývaný tiež aj sexing, sa deje len v Ázii. Pri troške snahy nájdete bez problémov stránky v angličtine, ktoré hovoria o výbere pohlavia dieťaťa tak, ako si vy vyberáte topánky. Okrem návodu, ako zvýšiť pravdepodobnosť splodenia „vysnívaného“ pohlavia – napríklad len preto, že už doma máte dvoch chlapcov – stránky obsahujú aj test pohlavia budúceho dieťaťa.

Hoci ani na Slovensku ani v Čechách aj pre odpor k myšlienke nie je možná tzv. selekcia pohlavia dieťaťa pred narodením, v USA sú bežné kliniky, ktoré sa touto „prácou“ zaoberajú. Pretože to nie je technicky náročná záležitosť, po umelom oplodnení jednoducho vyselektujú oplodnené vajíčka s „neželaným“ pohlavím.

Hoci sú tieto praktiky tvrdo kritizované etickými komisiami aj verejnosťou, aj napriek horibilnej výške poplatku za zákrok rádovo v desiatkach tisícoch dolárov obchod frčí – a dokonca ponúka možnosť aj výberu farby očí, špekuluje sa aj o výbere intelektu a krásy...

Brali by ste?

Možno vám je už len pri predstave o takomto obchode zle od žalúdka – bez ohľadu, či ten obchod je z východu alebo západu. Vývoj  genetiky a prenatálnej medicíny však ide stále dopredu a vždy sa dá využiť aj zneužiť, a zďaleka nie len na terapeutické či čisto medicínske účely.

Človek je špekulant – a stále viac chce mať v ruke aj rozhodovanie o budúcom živote. Hrať takýto vabank sa však ani podľa príkladu Číny nevypláca – nehovoriac o tom, že strácame úctu k životu ako takému, a svojou túžbou po moci, chuti rozhodovať o všetkom a nemiestnou zvedavosťou odkrývame aj posledné, čo bolo človeku skryté:  dovoliť tomu drobnému stvoreniu v tichu počúvať tlkot matkinho srdca, ktoré ho prijíma bez prílišného pátrania po tom, čo v sebe nosí, ako najsladšie tajomstvo a dar, aký môže žena a muž kedy dostať jednoducho iba preto, že je – bez ohľadu na to, aké je.

Koľkí z nás to ešte dokážu, keď už nám lekári aj bez pýtania naservírujú pohlavie dieťaťa ako na tanieri?