Šestonedelie pre celú rodinu

…O 15,00 sme sa s manželom stretli na našej izbe na šestonedelí, kde ma on už čakal s malou. O hodinku šiel zobrať zo školy chlapcov. Mali sme pre chlapcov dohovorených priateľov ak by sme to potrebovali, ale kdeže! Podsestra, navrhla, že chlapci môžu spať s nami, majú v sklade matrace a o desať minúť bolo na zemi pri našich posteliach „letisko“. Bola som vtedy skutočne šťastná. Mám tu všetkých svojich blízkych. Sme ako rodina spolu a veľa to pre mňa znamenalo.

Deň ”D” piatok, 7.5. sa blížil.. Deň „D“, kedy sa malo narodiť naše tretie dieťa, náš anjel, ktorý k nám prišiel akosi sám od seba. Ani nečakal na pozvanie a jednoducho bol v mojom brušku.

Asi pred mesiacom som sa dozvedela, že budem rodiť cisárskym , takže som mala trochu času to akceptovať a premyslieť si , ako by som si to predstavovala.
Vo štvrtok, deň pred cisárskym som sa išla dať zapísať do pôrodnice , zobrali mi krv, stretla som anestéziologičku, ktorá mi bude dávať spinal a gynekologičku, ktorá mi bude robiť cisársky. Neboli vybavené, boli to tie , ktoré mali mať v piatok službu na operačke. Anestéziologička bola sympatická Petra, Nemka, mladá, určite mladšia ako ja. Gynekologička Ylva bola Fínka asi v mojich rokoch a pacientka bola Slovenka… Proste EU v skratke.
Po absolvovaní odberov a rozhovorov, kde sme sa rozprávali, ako to bude prebiehať, mala som možnosť si povedať svoje a popýtať sa, som šla domov so špeciálnym mydlom, ktoré som dostala a s ktorým sa mám osprchovať dva krát .
V piatok ráno som sa mala dostaviť nalačno o 8.15. Na tento čas sme sa fakticky dohodli, pretože som ich poprosila, aby som nebola prvá pacientka, aby sme stihli poslať deti do školy. Nebol s tým problém, súhlasili. Takže poobede som prišla domov, večer sme si spravili malú oslavu. Cítila som, že toto je posledný večer- len my štyria.
V piatok ráno manžel vypravil deti do školy, nič sme im nepovedali, len mama si ich extra vystískala. Dohodli sme sa, že ich nebudeme zaťažovať čakaním, rozprávali sme im, že bábo môže prísť každú chvíľu.

O 8.30 sme boli na izbe, ktorá bude naša pred a po pôrode- čiže šestonedelie. Izba vyzerala ako normálna nemocničná izba s dvomi posteľami- pre mňa a manžela. Iná mamina s akútnym cisárskym ma predbehla, takže až o11, 30 sme boli na operačke. Boli tam presne tie lekárky , ktoré som stretla deň vopred, plus moja pôrodná asistentka a jej pomocníčka podsestra Karin. Anesteziologická sestra bol Johan. Bol fantasticky. Povedala som mu to, keď bolo po všetkom. Bol veľmi emfaticky, milý, stále mi všetko vysvetľoval, čo sa so mnou deje, on a Petra boli moji vyzvedači, čo robia teraz atd. Ylve som vopred povedala, že ako zdravotníčka som „postihnutá“ kontrolovať takéto situácie, aby nebola prekvapená, keď sa budem na všetko vypytovať. Len sa zasmiala a povedala, že ona je taká istá.

Naša dcéra sa narodila o 13.37. Manžel ju fakticky videl prvý, keď nakukoval a fotil ponad zástenu , a potom… potom som už len plakala, keď som ju uvidela a keď mi ukázali čo to je. Vo Švédsku zo zásady nehovoria : „Mamička máte dcéru“. Je to moje privilégium, pozrieť sa a zistiť to sama .“ OJ; mám dcéru! „ Vopred mi bolo oznámené, že mi ju dajú pozrieť, pohladiť a potom ju zoberú do vedľajšej miestnosti aj s manželom, kde jej manžel prestrihne pupočnú šnúru, a donesú mi ju. Bolo to kvôli priestorovým možnostiam. Na operačke to nebolo možné.
Takže o minutú mi ju manžel aj doniesol a priložili mi ju koža na kožu, to teplé, krásne, červené stvorenie na moju hruď blízko prsníka a o päť minúť už bola aj na prsníku. Vedela , na ktorý J kopec sa ma vyštverať.
Moja pôrodná asistentka mi ukázala číslo, ktoré v podobe „náramku“ z mäkkého plastu dali dcérke na ruku a rovnaké číslo som dostala aj ja na ruku. Musela som to skontrolovať ja aj manžel. Takto sme boli spolu až do skončenia cisárskeho, kedy mňa odviezli na pooperačnú izbu a manžel aj s malou išli na pôrodnicu kde ju s pomocou pôrodnej asistentky obliekol, odvážil. Žiadne kúpanie- dcéra bola šetrne poutieraná do teplých osúšok počas pobytu u mňa. Šťastného otecka ponúkli i chlebíčkami a šampanským bez alkoholu a samozrejme, že mu dali ružový servítok na podnos aby všetci videli, že má DCÉRU!

Počas prevozu na pôrodnicu bola dcéra v prenosnom inkubátore- je to o dve poschodia nižšie. To bola jediná doba, kedy bola v inkubátore, odmerali jej teplotu, držala si ju dobre, tak ju manžel zohrieval na svojej hrudi.
O hodinu o 15.00 sme sa stretli na našej izbe na šestonedelí, kde ma on už čakal s malou a náš spoločný život sa začal. Manžel šiel zobrať chlapcov, takže asi o 16.30 boli naspäť a chlapci prvý kráť uvideli svoju malú sestru. Hneď telefonovali do družiny a svojim najlepším kamarátom, takže o 30 minút vedela celá Uppsala, že máme dievčatko.
Čas len tak letel a zrazu tu bol večer . Bolo jasné, že manžel zostane u mňa, predsa len vstávať s močovým katétrom nie je nič moc a akosi som si nevedela predstaviť vstávať k malej šesť hodín po cisárskom. A dobre sme spravili. Malá vrackala plodovú vodu a to bol manžel čo vyskočil a chytil ju, hoci aj tak skončila v noci medzi nami. Pôrodná asistentka ma prišla pozrieť 4x za noc, či je všetko v poriadku , mala som sa dobre, len som musela viacej piť Určite som vypila také 3 litre za noc. Pre chlapcov sme mali dohovorených priateľov ak by sme to potrebovali, ale kdeže! Podsestra, ktorá mala v ten večer službu a pomáhala mi vstať, aby som sa šla osprchovať, navrhla, že chlapci môžu spať s nami, majú dve postele v oprave a matrace z nich sú v sklade takže o desať minúť bolo „letisko“ na zemi pri našich posteliach a chlapci boli prešťastní, že sú s nami a s malou. Bola som vtedy šťastná, skutočne šťastná. Mám tu všetkých svojich blízkych. Sme ako rodina spolu a veľa to pre mňa znamenalo.

Chlapci a manžel spali na izbe dve noci, celé dni sme boli spolu, hoci manžel zobral chlapcov na všetky ich aktivity, takže som si aj oddýchla aj bola sama s malou. Manžela to stálo 200 kr na deň, mal v tom jedlo a mohol spať 2noci a dni, potom podľa potreby. Za deti sme neplatili nič. Celý náš pobyt na šestonedelí bol perfektný. Nemyslím na izbu, kde nebol ani televízor. Kto ho potrebuje, keď má novorodené dieťa pri sebe? Jeden televízor bol v jedálni, kde sa schádzali mamičky so svojimi detičkami v malých postieľkach na kolieskach. A bolo to dobre, že človek bol nútený sa pohybovať. Na šestonedelí začali skúšať nové rutiny. Jesť po cisárskom sa môže už večer a pohybovať sa, myslím dole z postele, hneď po niekoľkých hodinách. Projekt sa vyhodnotí o rok, ale tam, kde to už takto robia, prišli na to, že majú menej nežiadúcich komplikácii po cisárskom, črevá sa pohýnajú skôr a embólií je menej.
Jedlo sa mohlo jest buď na izbe, alebo v jedálni. Každý sa obsluhoval sám a od raňajok, keď si sám – alebo manžel- išiel zobrať do chladničky a natrieť chlieb podľa potreby. Tým pádom bolo umožnené raňajkovať kedy to komu časovo vyhovovalo.. Návštevy počas celého dňa na izbe, bola som to ja, čo som ovplyvňovala ich počet , podľa toho ako som sa cítila. A ani nehovoriac, aký zážitok to bol pre chlapcov- na celý život.

Na šestonedelí som zostala 4 dni, potom sme šli domov. Maximálne spokojná. Žiadne budenie o 5-tej s meraním teploty, teplomer bol na izbe a zmerala som si teplotu ak som cítila, že sa zle cítim. Tlmenie bolesti podľa potreby, jednoducho som zazvonila a dostala som Morfin. Mohli sme spať, dokedy sme chceli, vizita bývala o 11-tej. A lekárom bolo jedno, či si osprchovaná, dieťa okúpané, či práve dojčíš – všetko bolo povolené.
Vizita – rozhovor, či je všetko v poriadku, pediater videl a vyšetril malú na druhý deň, samozrejme ,že pôrodná asistentka videla, že malá je v poriadku. Ak je podozrenie na niečo, volá sa okamžite. Ale pri cisárskom nebol. Tam bol anesteziológ , ktorý vie ošetriť aj deti ak by bolo treba. Manžel zostal doma 2 týždne- na to má vo Švédsku právo.

Čo dodať? Nie je trestné byť takto šťastný a spokojný, keď viem, že sú krajiny kde sú ženy nešťastné , a nespokojné so šestonedelím? Verím, ozaj zo srdca verím, že takýto článok si prečítam v budúcnosti aj od slovenskej mamičky. Moje šestonedelie so všetkým personálom je „ rodinne založené šestonedelie, to znamená, že pracuje s celou rodinou“ a najradšej by som pozvala celé Slovensko, aby sa prišli pozrieť ako sa veci dajú robiť. Ono to mnohokrát nej je o peniazoch, ale o ochote vyjsť v ústrety a o flexibilite. Veď keď manželia môžu zostať na šestonedelí, netreba toľko personálu, je to aj o ekonomike. Vo Švédsku už na to dávno prišli….. Náš život s Hannah Maria nemohol začať lepšie……

(6 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...