Ako sa my, ženy, meníme vďaka pôrodu?

Vaše skúsenosti, reakcie a myšlienky, ktoré ste nám poslali v rámci dotazníku o šestonedelí, nám zase o čosi viac pootvorili dvere do našich krehkých mamičkovských duší…  ďakujeme Vám za ne.

Ako teda sa my ženy vďaka pôrodu meníme?

Vyberám z vašich odpovedí…

Niektoré mamy mali krásny zážitok z vlastného tela:

„Nevedela som do čoho idem, len teoreticky, ale ako to v živote chodí, prax je iná, prekvapilo ma moje telo, zvládlo to na 1*“

„Stále mam pocit, že som ta najšťastnejšia mamina na svete, pre mňa bola úžasná aj bolesť, lebo som vedela že na jej konci je moje dieťatko cely čas som sa s nim rozprávala. A cítili sme sa od prvej chvíľky.“

„Vnímanie samej seba pred pôrodom som mala také normálne, obyčajné. Pôrod pre mňa znamenal úžasné zistenie ako dokonalo pracuje príroda a ženské telo pri pôrode. Teda po pôrode sa zo mňa stala šťastná hrdá mama.“

„Pôrod bol pre mňa skôr šokujúci zážitok, aká veľká sila to ovládala moje telo. Bola som aj prekvapená, že napriek veľkej únave som našla v sebe všetku potrebnú silu. Istotne pri nás (okrem mojej milej priateľky duly a milujúceho partnera) stáli naši anjeli strážni.“

„Pôrod som nevnímala ako ponižujúci ani hrozný, lebo prostredie, v ktorom som rodila, mi nepripomínalo chladnú a sterilnú nemocnicu s neónkami, a aj prístup personálu bol veľmi ľudský, vnímavý a nenásilný.“

„Po pôrode (pôrodoch) viac dôverujem sama sebe a myslím si, že telo si dokáže samo „povedať“ čo treba robiť.“

„Bola som zúfalá z predstavy, že mám rodiť, ale po tom sa mi uľavilo a prekvapilo ma, že pôrod môže vyzerať i tak.“..

„Posledné týždne pred pôrodom som sa cítila dosť unavená, mala som problémy s dýchaním a bolesti v krížoch. Nevedela som si predstaviť, ako budem prežívať pôrod, ako sa dieťatko dostane tými úzkymi pôrodnými cestami von. Spoliehala som sa na to, že v sebe nájdem nejaké skryté sily, keď to na mňa príde a napokon sa tak aj stalo.“

„Bol to krásny zážitok, pred pôrodom som sa bála, že to zase bude také strašné ako prvý krát. Potom po pôrode som uverila, že to nemusí bolieť, že to môže byť pekný zážitok.“

Občas je to veľmi vyčerpávajúce:

„Pre mňa bol pôrod fyzicky značne náročný, keďže som bola nevyspaná a unavená (v ôsmom mesiaci tehotenstva sme sa sťahovali a zariaďovali byt). Mala som pocit, že na samotné tlačenie som zozbierala posledné sily. Keď už sa mi zdalo, že isto umriem od veľkého tlaku, dieťatko sa narodilo. Po pôrode som cítila úľavu, no mala som triašku, nevládala som držať dieťatko. Cítila som sa ako v stave zmeneného vedomia. Vôbec si nepamätám, ako ma odviezli na izbu a čo bolo potom. O dieťatko sa v tom čase staral môj partner.“

„Nemôžem povedať, že by bol pôrod pre mňa fyzicky príjemný zážitok. Ku koncu boli sťahy také intenzívne, že som bola rada, keď bolo po všetkom. Asi k týmto pocitom prispelo aj umelé urýchlenie pôrodu v jeho konečnej fáze.“ 

 “Po pôrode som cítila veľkú únavu a vyčerpanosť, ale aj šťastie, že som to zvládla a že sa dieťatko narodilo zdravé a životaschopné a že som mohla rodiť v pôrodnici, ktorú som si vybrala a mať pri sebe ľudí, ktorí mi boli oporou. Myslela som si, že pôrodom sa zvýši moje sebavedomie a že budem na seba hrdá, ale nebolo to celkom tak. Sprevádzali ma rôzne pocity a obavy, kým som sa vyrovnala so zmenou, ktorou prešlo moje telo a kým som sa naučila starať o svoje dieťatko tak, aby bolo spokojné.“

„Pred pôrodom som sa cítila, šťastná s bruškom, súzvuk duší. Po pôrode, som bola ubitá bolesťou po cisárskom reze, neschopná starať sa o dieťa.“

„Samu seba som pred pôrodom vnímala ako ženu, ktorá pôrod snáď zvládne, keď to zvládli aj iné ženy, po pôrode som si uvedomovala, že som porodila, ale pocit zo seba som nemala dobrý, pripadala som si úplne neschopná a nemožná, nebol pri mne nikto, kto by mi dodal sebadôveru a s kým by som si zážitky z pôrodu mohla prebrať a spracovať.“

„Pred pôrodom som bola v maximálnej pohode, na bábo sme sa veľmi tešili. Po pôrode som sa cítila, veľmi slabá a vyčerpaná, to trvalo niekoľko dní. Dokonca aj po prepustení z nemocnice som bola veľmi unavená.“ 

„Dlho po pôrode som sa cítila ako zneuctená, zneužitá, mala som problém so sexom (pred pôrodom som vôbec nebola hanblivá, skôr smelá), nechcela som sa milovať, neznášala som prsty pri vagíne. Duševne – bola som zrazu ustráchaná. Pred tým som bola sebavedomá a až priam drzá. Ešte dlho po pôrode som bola skôr zakríknutá.“

„Pred pôrodom som sa cítila dôležito, všade som ukazovala na obdiv svoje bruško. Po pôrode som bola dezorientovaná a naozaj som nevedela pochopiť, že TOTO ženy dobrovoľne podstupujú niekoľko krát ??? Mala som pocit, že som svoj pôrod nezvládla, tak som sa vôbec necítila hrdo, tá hrdosť, že som vynosila a porodila dieťa, prišla až po viac než roku.“

„Pred pôrodom úzkostná, po pôrode úľava, že dieťatko je živé, zdravé. Úzkosti sa vrátili pri počiatkoch kojenia. Mala som veľkú obavu, aby sme to zvládli, pretože mi na tom veľmi záležalo.“

„Po pôrode som bola dosť sklamaná a nahnevaná na celý svet, nedokážem to vysvetliť, ale mala som pocit, že ma o niečo pripravili, že mi ublížili, hoci všetko bolo v poriadku (zdravotne ja aj dieťa).“

„Pôrodu som sa nebála, myslela som, že to zvládnem, ako iné ženy. Teraz, po strašných skúsenostiach z pôrodnice, mám obavy, ako dopadne môj ďalší pôrod, keďže som opäť tehotná. Neverím v kompetentnosť zdravotníkov – a to som sama lekárka. Myslím si, že mnohé veci sa robia rutinne, zbytočne a sú aj škodlivé. Najradšej by som rodila doma s pôrodnou asistentkou a dulou.“

„Pred pôrodom – vzrušená, tešiaca sa, nadšená, zvedavá, telesne veľká a plná; po pôrode – prekvapená, unavená, ubolená psychicky aj fyzicky, a aj prázdna psychicky aj fyzicky.“

„Tesne po pôrode som sa zo sebavedomej všetko zvládajúcej ženy stala klbkom nervov neschopnosti, kým som si nenašla systém a nespoľahla sa na svoju intuíciu a na svojho drobčeka, ktorý mi dával najavo, čo chce – len ja som mu nie vždy rozumela, ale časom sa to vypracovalo do super spolupráce…“

Občas prekonáme samé seba:

„Samu seba som vnímala ako samostatne zmýšľajúcu a rozumnú osobu. Počas hospitalizácie som sa cítila ako absolútne svojprávnosti pozbavená osoba, ktorú nikto nepočúval, nikto na jej otázky či priania nebral ohľad, a bola som len číslo v niekoho spisoch. Rovnako som sa cítila byt braná po pôrode, a zmena sa udiala asi v tom smere, že som začala hoci som veľký pacifista, vyvíjať silný tlak na okolie, aby ma začali vnímať ako osobu, s vlastnými želaniami a začala som bojovať sama za seba.“

„….vnímam sa ako oveľa silnejšia ako som sa vnímala predtým…“

„Z hanblivej ustárchanej myšky sa stala dračica!“

A čo sa najlepšie číta? Ak mamka napíše niečo ako: „Bola som na seba nesmierne hrdá :-).“ Ďakujem Vám…  Som na vás / nás všetky maminky hrdá…

Ľuba Lapšanská