Pôrod vraj nemusí bolieť (1. časť – Civilizácia?)

Zaujíma Vás, ako rodia ženy v dnešnom svete, ktorý nazývame „necivilizovaný?“ Odborníci tvrdia, že väčšinou bezbolestne.

Napríklad celkom samé a bez cudzej pomoci rodia v lese alebo na morskom pobreží ženy na ostrovoch Buru a Seram i na Babarskom súostroví.

Na Tanimbare rodia ženy často posediačky v mori a Maorky na Novom Zélande rodia zasa v kroví pri potoku, v ktorom sa spolu s dieťaťom po pôrode umyjú.

Negritky a Montesky na Filipínach rodia tiež takmer vždy bez pomoci, a to tak, že sa postavia k bambusovému kmeňu a silne oň tlačia spodnú časť tela. Dieťa pustia do teplého popola, ľahnú si vedľa neho a prerežú mu pupočnú šnúru. Potom sa spolu s dieťaťom umyjú, vrátia sa domov a prikryjú sa lístím.

Belošky kričia iba zo zvyku

Aj na Havaji rodia domorodé ženy bezbolestne, okrem niekoľkých výnimočných prípadov. Keď domorodkyne videli rodiť v bolestiach ženy misionárov, čudovali sa ich utrpeniu a smiali sa, lebo si mysleli, že belošky kričia iba zo zvyku.

Rovnako ľahké pôrody má väčšina afrických a amerických žien žijúcich v súlade s prírodou. Dôkazy o ťažkých pôrodoch žien z takýchto komunít sú veľmi zriedkavé.

Známe sú však ťažké pôrody Abiponiek v Paraguai, ako aj veľmi bolestivé pôrody brazílskych Indiánok. Presné príčiny tohto javu nepoznáme. (Myslím, že na tomto mieste viaceré z nás, ktoré už majú nejaký ten pôrod za sebou usúdia, že naši predkovia určite pochádzajú z Paraguaja 🙂

Verejné pôrody

Nie vždy zostáva žena počas pôrodu osamotená. U niektorých primitívnych prírodných národov sa stretávame s verejným pôrodom. Napr. Kamčadalky rodia pokľačiačky v prítomnosti všetkých ľudí z dediny, bez rozdielu stavu a pohlavia. Aj na ostrovoch Aaru a Keei v bývalej Holandskej Indii, v Guinei a u niektorých kmeňov juhoamerických Indiánov existujú dodnes verejné pôrody.

V podstate, niekedy to nie je veľmi vzdialené ani realite u nás. Na môj pôrod sa prizeral celý krúžok medikov, upratovačka, stážistka z Angoly, no a zopár sestier a lekár, ktorých prítomnosti som bola nakoniec rada.

Pomocníci pri pôrode

Ženám prírodných národov pomáhajú pri pôrode rôzni pomocníci či pomocníčky. U niektorých kmeňov pomáha žene vlastný muž. Žena sedí na pätách, rukami objíma dosku alebo kmeň stromu a muž jej zozadu silne zviera telo.

Vo väčšine prípadov je však pomocníkom pri pôrode žena, pretože pôrod sa pokladá za niečo, čo má zostať pred mužmi skryté. U Samoáncov a Malajcov pomáha rodičke matka, na Malabarskom pobreží svokra (no len si to skúste predstaviť!).

U väčšiny kmeňov pomáhajú rodičke pôrodné babice, ktoré rozličnými spôsobmi a praktikami dokážu uľahčiť pôrod. Napríklad na Babarskom súostroví počas celého pôrodu natiera rodičke jedna žena brucho a druhá chrbát kalapovým mliekom.

U Orang-Belendov na Malakk rodičku silne stiahnu šatkou vo výške rebier. Pôrodná babica, ktorá je po pravici rodičky, jej stláča brucho zhora nadol a zároveň sťahuje šatku od pupka nadol. Existuje ešte veľa spôsobov, ktorými sa rozvinuté i primitívne národy pokúšali a pokúšajú pomôcť rodičkám zvládnuť pôrodné bolesti.

„Civilizované“ sa boja rodiť

V dnešnej vyspelej spoločnosti je len veľmi málo žien, ktoré sa pôrodu neboja a rodia bezbolestne.

»»» Bu-bu-bu-pôrod»»»

Nuž, my, ženy “civilizované” máme smolu, lebo nežijeme prirodzene, fyzicky ťažko nepracujeme (aké relatívne, že?), nestravujeme sa zdravo, nemáme “otužilý organizmus.“

V skratke – nežijeme v prírode, a preto nie sme schopné len tak mimochodom porodiť na tráve pri potoku a potom sa veselo zahrabať lístím.

Bezbolestnosť hľadáme v rôznych metódach. Prostredníctvom psychofyzickej prípravy, hypnózami, akupunktúrami, epidurálnou analgéziou….Niektorým z nich sa budem venovať v ďalších článkoch.

»»» Rodíme. Tlmenie bolesti »»»

Nakoniec mi nedá nepoložiť na tomto mieste “básnickú otázku”: Ešte stále si myslíte, že byť ženou “civilizovanou” je v každom smere výhoda?

Zdroj, z ktorého som čerpala odborné informácie pri tvorbe tohto článku je kniha MUDr. Stanislava Tomáša – Bezbolestný pôrod

(16 hlasov, priemerne: 4,40 z 5)

Loading...