Môj druhý pôrod

Ako prebiehal pôrod

Termín pôrodu bol stanovený na 16.5.2011.
Slabé kontrakcie začali v pondelok 9.5. nadránom. Veľmi nepravidelné, niekedy skoro aj hodinu nič. V utorok okolo obeda sa už zdalo, že to teda už naozaj ide, tak sme sa pomaly vybrali do Levoče. Bol veľmi pekný deň, tak sme sa chvíľu poprechádzali po parku. O štvrtej sme vošli do pôrodnice. Skontrolovala ma pôrodná asistentka – bola som otvorená ešte len na 3-4 cm. Ach jaj, dúfala som, že aspoň na 9 (:

Odovzdali sme pôrodný plán a postupne ich oboznamovali s našimi požiadavkami.

Body pôvodného pôrodného plánu boli tieto:

Neželám si klystír ani čipok.


Klystír sa dáva kvôli:

•  vyprázdneniu – nepotrebovala som to, vyprázdnila som sa ráno sama
• a urýchlenie priebehu pôrodu – nemala som pocit, že moje telo potrebuje pomoc

V pôrodniciach to robia bežne, aj mne navrhli klystír, ale odmietla som.

Rada by som mala možnosť piť aj jesť počas prvej doby pôrodnej.


V tejto oblasti nebolo nič explicitne zakázané. Pila som vodu a hladná som nebola.

Neželám si vaginálne vyšetrenia, resp. obmedziť na minimum.
 Pôrodná asistentka ma skontrolovala len na začiatku a na konci. Ja som ju však o to prosila hádam každú polhodinu, lebo som dúfala, že už teraz konečne budem otvorená na 10cm a môžem tlačiť (:

Neželám si zavedenie kanyly do žily.


Kanyla je v podstate ihla v žile, ktorá je tam prilepená. V prípade potreby sa tam ľahko pripojí infúzia. Pri prvom pôrode mi to odlepili až na druhý deň. Keďže som nebola rizikový pacient a cítila som sa dobre, bol veľmi nízky predpoklad, že sa niečo pokazí. A i keby sa predsa len niečo pokazilo, stále sa dá pichnúť normálna ihla, nemusím byť na infúzke vkuse.


Hlavným dôvodom zavedenia kanyly (a v prípade bezproblémových pôrodov aj jediným dôvodom) je podávanie oxytocínu. Keďže som odmietla aj oxytocín, s ťažkým srdcom mi teda kanylu nezaviedli.

Neželám si „pásy“, počúvať ozvy ručným prístrojom.


Monitor je prístroj, ktorý meria sa tlkot srdiečka a silu kontrakcií. Počúvatko sa priloží na brucho, na druhom konci je mašina, ktorá robí grafický záznam. Trvá to 20 minút. Počúvatko sa pripevní na brucho pásmi, aby nespadlo a aby sa nehýbalo, zároveň mamička leží a čo najmenej sa hýbe. To môže byť nepríjemné, lebo počas kontrakcie chce mamička zaujať rôzne pohodlné polohy.
Na pásy ma na začiatku predsa len dali.
Neskôr tlkot srdiečka kontrolovala len tak, že na pár sekúnd priložila k bruchu počúvatko.
Prístroj ukazoval silu kontrakcií 30%. Blbý prístroj (: Ja som mala s každou kontrakciou pocit, že práve táto je najsilnejšia v mojom živote. Najhoršie na tom bolo, že doktor sa riadil prístrojom a nie mojimi pocitmi. Asistentky nie, tie sú ženskejšie. Doktor vyhlásil, že to sú slabé kontrakcie, že nevytlačím dieťa a chcel mi dať oxytocín.

Na pásy ma chceli dať aj neskôr, ale to som už odmietla. Lepšie povedané, jedine ten matematický doktor ma tam chcel dať.

Neželám si urýchľovať pôrod oxytocínom.


Oxytocín je látka, ktorá napomáha sťahom maternice. Pred pôrodom zosilňuje kontrakcie a tým urýchľuje pôrod. Po pôrode zmenšuje maternicu na pôvodnú veľkosť. Telo matky produkuje potrebné množstvo oxytocínu samo, podporiť sa dá trením bradavky, neskôr cicaním bábätka.


Doktorovi sa zdali moje kontrakcie slabé. Keby mi dal oxytocín, asi by som tú bolesť neprežila. Navyše som CÍTILA, že ho vytlačím a nakoniec som aj v pohode vytlačila.
 Lieky a iné medicínske výrobky odmietam preto, lebo môžu mať nežiadúce účinky (hádam všetky okrem celaskonu). Takže ak to ide aj bez nich, tak načo riskovať?

Neželám si pustenie plodovej vody, kým nie som otvorená na 10cm.
 Plodová voda sa púšťa kvôli urýchleniu pôrodu. Ak však všetko postupuje, hoci aj pomalšie, nie je dôvod na zásah. (Ibaže by sa niekto niekam ponáhľal (:) 
Keď som bola otvorená asi na 7-8cm, pri jednej kontrakcii som zacítila niečo, čo neviem presne popísať (tlak, bublinu) naplo ma na tlačenie a vtedy praskla blana a vytiekla mi voda.

Možnosť slobodnej voľby najoptimálnejšej polohy pre vypudzovanie, možnosť rodiť na kolenách na štyroch. 
Neviem o pôrodnici na Slovensku, kde by to bolo možné. Nakoniec som aj ja rodila klasicky. Do poslednej chvíle mi asistentky dovolili chodiť, stáť, ba ma k tomu aj vyzývali, aby pomáhala gravitácia. Občas som si však aj ľahla, lebo som nevládala. Nakoniec som bola rada, že rodím poležiačky, lebo by som to asi neustála.

Neželám si nástrih hrádze
.

Hrádza sa nastrihuje preto, aby sa predišlo ťažkým potrhaniam. To je však kontroverzný dôvod. Predstavte si na chvíľu, že vieme predpovedať budúcnosť. Existujú 2 možnosti:

• Hrádza sa nenatrhne sama – v takomto prípade by bol zbytočným
• Hrádza sa natrhne sama a menej ako by bol nástrih – v takomto prípade by bol nástrih väčším poranením a teda zbytočným.
• Hrádza sa natrhne sama a viac ako by bol nástrih – v takomto prípade nástrih (zvyčajne vedený šikmo, aby trhanie minulo konečník) pokračuje v trhaní.

Sama som sa natrhla tak na 3 jednoduché stehy.
Po samotnom pôrode nasleduje tretia fáza – odlúčenie placenty. Samo od seba by to trvalo aj pol hodinu, ale keďže doktori sú nedočkaví, pichá sa metyl-neviemaký. Na túto fázu som nemala špeciálne požiadavky, keďže to už neovplyvňuje dieťa, takže to pichli aj mne a za 5 minút bola placenta vonku.

Novorodenec

Po vytlačení hlavičky bola ihneď prestrihnutá pupočníková šnúra. Nemám jednoznačný názor na to, či odstrihovať hneď, po minúte, alebo až po dotepaní. Ak je dieťa vitálne a dýcha, tak je to asi jedno. Je pravda, že ak sa neodstrihne, dieťa dostane viac červených krviniek, ale tie sa postupne rozpadajú a uvoľňujú bilirubín (podstata novorodeneckej žltačky).

Bezprostredne po pôrode mi bolo dieťa položené na brucho. Ale iba na chvíľu, potom ho vzali odvážiť a obliecť a potom mi ho doniesli a zvyšné 2 hodiny na sále už bol so mnou. Odvtedy som ho nepustila z očí. Takmer….

Na druhý deň ráno bola detská vizita. Prišli a vzali dieťa. Ach jaj, bola som málo asertívna. Trvalo to len chvíľu, ale i tak som si povedala, že sa to už nestane. Na ďalší deň sa to podarilo. Jednak bola iná, ústupnejšia sestrička, dvak ja som bola pripravenejšia. Bola som jediná rodička, čo sprevádzala svoje dieťa. Sestričky boli milé a už sa zmierili s tým, že som divná. Bola som s ním na všetkých vyšetreniach, niektorí doktori mi pekne komentovali, čo robia. Bolo to veľmi zaujímavé a poučné a hlavne som spoznávala svoje dieťa.

Dieťa som si prikladala k prsníku od začiatku. Pekne sa prisal a cical. Kolostrum som zrejme mala hneď, lebo keď si grckol, vyšlo mu cez noštek. Prvú noc prespal celú, to mal ešte zásoby, nebol hladný. Druhú noc už zaspať nechcel, kolostrum mu nestačilo, stále plakal. Okolo polnoci som stratila nervy a dovolila sestričkám, nech ho dokŕmia. A potom spal až do rána. A ráno sa mi už spustilo mlieko. Odvtedy pekne papá a bruško sa mu zaguľaťuje.

Na posledný deň som odmietla očkovanie (BCG – tuberkulóza). Zaznačili to veľkým červeným písmom do karty, ja som podpísala a tým to bolo vybavené. Super.

Na štvrtý deň nás pustili domov.