Maratón zvaný pôrod

Lenka Tinková 1

Bála som sa pôrodu v zahraničí. Ukľudnil ma až plán, ktorý sme si s pôrodnou asistentkou zostavili. Chcela som rodiť do vody, bez liekov a čo možno najprirodzenejšie, len s pôrodnou asistentkou a manželom.

Ak chceš Boha rozosmiať, povedz mu o svojich plánoch. V mojom prípade teda doslovne.

Thinkstock

Aj vďaka tomu, že som tehotenstvo prežívala v UK som sa príliš nesledovala. Kontroly sú tu len občas, a ultrazvuky iba tri. Gynekológa si môžete len vysnívať. A návštevy u pôrodnej asistentky sú len diskusným krúžkom.

Zo začiatku ma to desilo. Postupom času som si už zvykla a užívala si bruško v súkromí. Bez čakania v ordináciách či pravidelného vyskakovania na kozu. 

Nebo

Tesne pred pôrodom som dokonca navštívila s kamarátkou miestnu pôrodnicu. Zamilovala som sa do miestnosti zvanej „Heaven“ teda „Nebo“. Bola veľká, priestranná a pritom veľmi útulná. Uprostred bola veľká vaňa, vedľa polohovateľné koženné kreslo a dokonca aj vlastná sprcha a záchod. V tejto miestnosti sa rodilo do vody.

Jedna kamarátka mi raz povedala „keď budeš rodiť, bude to taká bolesť, že ti bude jedno ako to v tej miestnosti vyzerá.“ Nesúhlasila som s ňou už len preto, že mám od detstva panický strach z nemocníc. A v tejto miestnosti to vyzeralo ako v obývačke. Bola som presvedčená, že to bude mať blahodárny vplyv na moju psychiku a tým aj urýchli pôrod.

iStock

 

Deň D sa nedá plánovať

Aj niekoľko mesiacov po pôrode si živo pamätám ten pocit keď mi odtiekla plodová voda. Bola som totálne nepripravená. Zrazu som si uvedomila, že idem skutočne rodiť. To som ešte netušila, že to až tak skoro zase nebude.

Moja dcérka si nakoniec dala načas. Manžel celý čas vravel, že si naša Adelka len predčasne vypustila bazén, ale von sa jej ešte nechcelo. Bolo to dva týždne pred termínom. V noci.

Poučená skúsenejšími som teda nepanikárila a snažila sa počkať na kontrakcie. Nepanikárenie v  mojom prípade znamená prebdenú noc a počítanie minút do každého daľšieho malého kŕču v bruchu.

Do nemocnice sme prišli ráno. O hodinu na to už sme išli domov. Vraj mám odpočivať a počkať doma na skutočné bolesti. Ak neprídu do 24 hodín, mám si prísť do nemocnice pre vyvolávaciu injekciu. Začala som šípiť prvé narušenie mojich plánov. Nasledovala ďalšia predbená noc. Stále nič. Ráno sme teda s manželom vyrazili do pôrodnice. Na objednávku. 

Bez vody 

Personál bol úžasný. Stále nás kŕmili anglickými toastami s džemom a cereáliami. (klistír tu neuznávajú, čo ma potešilo) Deň druhý nášho maratónu mohol pokračovať. Čakaním a čakaním. A keď sme si už po vyvolávacej injekcii mysleli, že sa dočkáme, opäť sme len čakali.

Vtedy mi oznámili, že na pôrod vo vode môžem zabudnúť. A ja som vedela, že už napĺňam celkom iný plán, než ten, ktorý som si napísala. Za celý nazvime to „proces pôrodu“ sa pri mne vystriedali celkom 4 pôrodné asistentky. Len čo som si zvykla na novú, skončila jej služba. Škoda, že robia len 10 hodín denne.

Všetky ľútostivo pozreli do mojej zložky. „Vy ste chceli rodiť do vody. To ma mrzí,“ vraveli akoby som pred vstupom do izby mala napísané: Príliš sa upla na svoj pôrodný plán. 

Thinkstock

 

Dajte čo na sklade máte

Lieky som síce naďalej odmietala ale nechala som sa navnadiť na rajský plyn. Výborný vynález. Ak máte prirodzené kontrakcie a medzi nimi čas sa nadýchnuť. Potom mi pôrodná asistentka zvýšila intenzitu kontrakcií oxytocínom. Po týchto „vitamínoch“ som už videla len rozmazane. Skutočné bolesti ešte len začali.

„Vážne nechcete lieky? Morfium alebo epidurálku?“ spýtala sa milá Škótka. „Som už síce unavená ako kôň ale ešte dve tri hodinky to vydržím. Na koľko to vidíte?“ spýtala som sa. „Ste otvorená na 2 centimetre.“ Oznámila mi.

Mala som pocit akoby som zorala niekoľko árové pole úplne zbytočne. Nakoniec mi naznačila, že sa môžeme trápiť ešte dlhšie a kontrakcie musí zase zvýšiť. Vybrala som si teda epidurálku. Bohužiaľ anesteziologička nebola práve prítomná. Vraj je v „theatre“, to v angličtine okrem divadelnej sály znamená aj tú operačnú. 

Nás ale s manželom napadla v prvom momente len tá divadelná. Prečo je v divadle keď rodím. To sa môže stať len mne. „Dajte teda morfium,“ povedala som z posledných síl pri ďalšej kontrakcii. Zlá voľba. Cítila som sa akoby ma okrem bolestí ešte niekto navyše pri každej kontrakcii triafal vrecom po hlave. 

V žiari reflektorov

O nejaký čas, jeho presné určenie už vďaka morfiu neviem definovať, prišla aj anesteziologička. S epidurálkou. Môj manžel chcel byť v napjatej situácii milý a tak sa jej hneď prihovoril. „Aké bolo predstavenie?“ „Prosím? Nechápem“ vydesene na neho hľadela expertka.

„No predstavenie, užili ste si to? Čo hrali?“ nedal sa odbiť. „Nerozumiem vám“odpovedala už neprítomne pri zavádzaní epidurálky. V tom sa otvorili dvere a vošla doktorka. „Nemôžeme už dlhšie čakať. Musíme ísť do divadla,“prehlásila.

V tom momente nám okrem vydesenia z komplikácii priniesla aj rozuzlenie malého anglického faux paus. Na toto predstavenie som sa ale tešila najmenej. I keď som v ňom hrala hlavnú postavu. Adelka sa bohužiaľ po dvoch dňoch čakania rozhodla znova sa otočiť a tak museli konať experti. S kliešťami. Samozrejme bolesť som už necítila vďaka kamarátke epidurálke. 

Namiesto vody som teda dostala infúziu a monitor tlkotu srdca na brucho.  Vyskúšala som všetky lieky čo mali v ten deň na sklde a intímny pôrod sa konal v žiari reflektorom a obklopení asi 10 profesionálov. Všetko som ale zvládla aj vďaka tomu, že som nebola sama.

Bolo mi jedno koľko ich tam je, v momente kedy sme rodili, som tam bola len ja a môj manžel. Pozerala som sa mu do očí a nič iné som nevidela len jeho silu, ktorá sa preniesla na mňa.  Na „v theatre“ to už  klaplo ako hodinky. A za pár minút prišla na svet aj nová herečka.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (14 hlasov, priemerne: 4,30 z 5)
Loading...

Komentáre k článku

  1. velmi pekne, s humorom napisane. som sa aj pobavila. mne nastastie plodova voda neodtiekla, ale vsetky tri porody boli prirodzene, bez epi. bolelo to, ale zvladli sme a vsetky tri deti su super a zdrave zwinker

Pridaj komentár