Prečo ženy utekajú rodiť za hranice?

Čoraz viac Sloveniek za pôrodom vycestuje do iného štátu. Aké sú teda najčastejšie dôvody „pôrodných útekov“? Vybrali sme pre vás príbehy pôrodov v Rakúsku a v Čechách.

Utekáme kvôli pocitu. Chceme sa cítiť vítané

„Žena sa cíti ako kráľovná,“ opisujú niektoré matky pôrod mimo Slovenska.  Práve prístup zdravotníckeho personálu patrí medzi hlavné dôvody rozhodnutia pôrodného úteku.

Mnohé ženy si pôrodnice za hranicami vyberajú aj preto, že sa necítia na „naťahovačky“ s personálom nemocnice o pôrodnom pláne. Prajú si mať manžela pri sebe aj na oddelení šestonedelia a podobne. Mnohé veci, pre slovenské pôrodnice žiaľ neštandardné, sú totiž v okolitých krajinách bežne zaužívané.

Ste centrom pozornosti

Už pôrody u našich Českých susedov sa podľa skúseností mamičiek výrazne líšia od našich. „Ste stále centrom pozornosti, máte pokoj, cítite sa vítaná a nikoho neobťažujete,“ udávajú matky najčastejšie. 

Pri čítaní skúseností a porovnávaní pôrodov na Slovensku a v zahraničí však narazíte aj na konštatovania žien, ktoré súhlasia s tým, že prístup personálu je síce lepší inde – avšak profesionalitu doktorov hodnotia na vyššej úrovni práve na Slovensku….

Nie som typ asertívnej bojovníčky

Daniela rodila v pôrodnici v českom Vyškove. 

„Túto pôrodnú turistiku som zvolila kvôli strašidelným pôrodným príbehom mnohých kamarátiek, ktoré rodili vo veľkých bratislavských pôrodniciach,“ vysvetľuje.

Vybrala si nadštandard, ktorý je dobrovoľný, ale rozhodne podľa nej stoji za tie peniaze. Manžel tak totiž mohol byť po celý čas pobytu v pôrodnici pri nej a nesmierne jej to pomohlo.

„Ja som nesmierne ocenila samostatnú pôrodnú miestnosť, slobodu polohy počas všetkých dôb pôrodných. Svoje dieťa som porodila na žinenke v ľahu na boku, lebo tak som to vnímala ako najlepšie a najviac uľavujúce od bolesti v danej chvíli,“ opisuje pôrod Daniela.

Bábätko položili hneď po narodení matke na brucho a nechali dotepať pupočník. 

„Myslím že na Slovensku by som tieto svoje úplne obyčajné požiadavky uplatnila málokde. Nie som typ asertívnej bojovníčky, navyše rodiaca žena je zraniteľná a ľahko ovládateľná kvôli strachu o svoje dieťa, preto som radšej vycestovala za lepším. Urobím tak znovu pri ďalšom dieťatku,“ uzatvára svoju skúsenosť.

Domáce prostredie a nijaký nemocničný ruch

Andrea prišla do pôrodnice v rakúskom Hainburgu s kontrakciami každých 6 minút. Po vyšetrení kedy pôrodná asistentka zistila, že je otvorená na 7 centimetrov, jej napustili vodu do vane.

„Voda to všetko nejako urýchlila a pôsobila uvolňujúco medzi kontrakciami. Akonáhle som tam vliezla, kontrakcie mi dosť pokročili a skoro po 15 minutách som už mala tlaky na konečník,“ opisuje pôrod Daniela. Polohu si mohla meniť akokoľvek jej to bolo príjemne. 

„Babica ma stále povzbudzovala a vysvetľovala mi, čo mám robiť. Veľmi domácke prostredie a žiadny závan po nemocničnom ruchu,“ pochvaľuje si Andrea.

Po narodení dostala bábätko na hruď a pupočníkovú šnúru prestrihol manžel. Po porodení placenty Andrea vyliezla z vane a presunula sa na posteľ, kde ju prišiel skontrolovať doktor kvôli šitiu.

Bábätko vzali preč iba na pár minút – na meranie a váženie. Priniesli ho naspäť a dve hodiny ležalo spolu s mamou v „oddychovej miestnosti“. Na šestonedelí bola ubytovaná s jednou mamičkou. Celý pôrod, i pobyt v nemocnici zhodnotila ako úžasný zážitok.

(3 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...