Amniotómia, alebo... v čepčeku sa narodil!

Tak  a teraz, po prečítaní názvu,  sa iste pýtate, čo má čepček spoločné s amniotómiou.

Skúsim najskôr vysvetliť oba výrazy:

Amniotómia 

- encyklopédia zdravotnej sestry hovorí, že je to prepichnutie amniónu (zárodočnej blany). Mamičkovsky tomu hovoríme  pretrhnutie plodových obalov alebo pustenie vody počas pôrodu. Nemýľte si to prosím s iným zákrokom – amniocentézou.

Mnoho  mamičiek sa pýta, na čo, prečo im tento úkon urobili. Ak sa pozrieme do múdrych kníh dozvieme sa tam dva fakty. Amniotómia sa  robí na vyvolanie alebo urýchlenie pôrodnej činnosti. Okrem toho sa využíva i na uľahčenie ďalších postupov ako sú vnútorné monitorovanie plodu či kliešťový pôrod. Používa sa na to hák s ostrým zúbkom. Zákrok nie je bolestivý pre dieťa ani pre mamičku. Niektoré ženy ho však opisujú ako nepríjemný.

Čepček

- iná encyklopédia – tentoraz ľudovej kultúry vraví, že čepček alebo i klobúčik či kápka, je kúsok plodových obalov, ktorý ostal tesne po pôrode prilepený na novorodencovi. Najčastejšie na hlavičke, ale i na iných miestach tela (vtedy tomu hovorili košieľka). Dieťatko, ktoré sa s týmto kúskom blanky narodilo bolo považované za šťastné a výnimočné. Tradovalo sa, že má schopnosť liečiť, je múdre a rýchlo sa učí. Ako symbol šťastia sa čepček vyčistil a usušil, a po celý život používal ako talizman pri všetkých dôležitých udalostiach.

A prečo tu spomínam na prvý pohľad dve odlišné veci?

Najprv sa opýtam, poznáte niekoho kto sa narodil s čepčekom? Nie?
Verím, že niekto taký existuje, ale v našich pôrodniciach je ich veeeeeeľmi málo. Dôvod je jednoduchý – rutinná amniotómia.

Kedysi sa rodilo a vyčkávalo. Pôrodné baby do pôrodu nezasahovali, čakali, a mnoho krát sa plodové obaly samé pretrhli až v závere prvej doby pôrodnej, či pri samotnom tlačení. A tak sa mohlo stať, že dieťatku ostal na hlávke kúsok obalov na ktoré naliehalo.

Dnes, v nemocniciach, máme medicínsky vedený pôrod, pri ktorom sa amniotómia stala rutinnou záležitosťou.

Ale nie som lekár, nechám hovoriť fakty:

Svetová zdravotnícka organizácia v praktickej príručke pre normálny pôrod uvádza:

„Včasná amniotómia (pretrhnutie vaku blán)

• Tento zásah sa doporučoval ako rutinný postup 1 hodinu po prijatí do nemocnice (O´Driscoll a kol. 1973). V kontrolovanej štúdii bol po včasnej  amniotómii značný nárast prípadov spomalenia srdečného tepu typu I (Schwarcz a kol. 1973).
• Niekoľko pokusov s náhodným rozdelením naznačuje, že amniotómia prevedená na začiatku pôrodu vedie k priemernému skráteniu trvania  pôrodu o 60 až 120 minút, a nemá vplyv na užitie analgézie či na mieru operatívnych zásahov. Pokusy neposkytujú žiadne dôkazy o tom, že včasná amniotómia má priaznivé či nepriaznivé účinky na stav novorodenca (Frase a kol. 1991, 1993, Barrett a kol. 1992).
• Nie je možné teda vyvodiť záver, že včasná amniotómia je jasne výhodnejšia než vyčkávací prístup či naopak.
  Preto by pri normálnom pôrode mal existovať opodstatnený dôvod pre ovplyvnenie spontánneho načasovania pretrhnutie vaku blán.“

Takže –  všetci vieme, že niektorým ženám odtečie plodová voda ešte pred tým, než nastanú kontrakcie. A vieme i to, že väčšine žien amniotómiu v pôrodniciach urobia.  Aký je medzi tým rozdiel? Nuž, po akomkoľvek odtečení plodovej vody je jasné, že dieťatko sa už musí čoskoro narodiť.

Henci Goer v knihe Průvodce přemýšlivé ženy na ceste k lepšími porodu píše i o  rutinnej amniotómi. Uvádza:

Proti:

• Prepadnutie pupočníka, prolaps.
• Zvýšenie pravdepodobnosti abnormálnej tepovej frekvencie (pozri i WHO).
• Podobne ako pri spontánnom pretrhnutí je dlhý interval medzi prasknutím obalov a samotným pôrodom, v spojení s vaginálnymi vyšetreniami, nebezpečný kvôli potencionálnemu vzniku rizika infekcie a u tých žien, ktoré sú pozitívne na streptokoka typu B.

Za:

• hovorí že „ak je žena v závere predpôrodnej fázy, môže byť pretrhnutie vaku blán dostatočným impulzom k spusteniu pôrodu.“

Nuž, ako laik hovorím, používať s rozumom...

...a čo na to matky?

Skúsenosti žien hovoria, že po odtečení sú kontrakcie bolestivejšie a intenzívnejšie (ale zrejme i účinnejšie). Pôrodné asistentky v zahraničí zase spomínali, že voda je akýmsi „chráničom“ pre detskú hlávku i pre pôrodné cesty a zabezpečuje „mäkší“ postup. Faktom je, že podľa zahraničných skúsesností majú deti, ktoré sa rodili „bez“ plodovej vody viac deformít hlavičky ako tie, ktorým plodová voda odtiekla „tesne pred nosom“.

Aaaa, aby som sa vrátila k čepčeku ;-) ... i v minulosti to bola výnimočná udalosť, a veľká radosť pre rodičov. V závere vám ponúkam maličký úryvok...

„Už samo narodenie chlapcovo bolo tak trochu čudné: chlapček sa v čepčeku narodil. Hej, málo tých, čo by hneď prírodou boli tak vyznačení. Nie div, že i celé Záhorie rozvlnilo sa rečami o tejto veci. Staré ženy prorokovali ako naisto, že ten chlapec, nech sa dá na čokoľvek, vždy bude šťastný. Ktorého rodiča srdce by nezaplesalo, keď počuje nad osudom svojho dieťaťa taký výrok?“

( Martin Kukučín: Veľkou lyžicou)

Prajem  vám, aby ste mali šťastné deti, i tie bez čepčekov...