Bábätko koncom panvovým - ako sa má narodiť?

Väčšina bábätok sa zvykne pretočiť do polohy hlavičkou dolu do 36. týždňa tehotenstva.

Asi 3-4 % bábätok sa v termíne pôrodu ešte stále nachádzajú v polohe koncom panvovým a nepretočili sa hlavičkou dolu. Väčšinou je to v dôsledku anatomických pomerov v maternici (dĺžka pupočnej šnúry, jej obtočenie okolo bábätka, umiestnenie placenty).

Poloha  koncom panvovým  sa môže líšiť podľa vodiacej (naliehajúcej časti bábätka) na:

• pravý koniec panvový (zadoček je vodiacou časťou),
• úplný koniec panvový (naliehajúcou časťou je zadoček a nožičky) a 
• koniec panvový nožičkami (neúplný) kde je vodiacou časťou jedna alebo obe nožičky).

Veľmi často je takáto poloha bábätka indikáciou na plánovaný cisársky rez

Pri rozhodovaní zohráva úlohu najmä:

1) naliehanie, hmotnosť a držanie plodu

za ideálne sa považuje úplný koniec panvový, kde šírka zadočku zhruba zodpovedá veľkosti hlavičky a malo by to predísť priskorému skĺznutiu bábätka do pôrodných ciest, zároveň táto poloha znižuje riziko prepadu pupočníka alebo jednej z nožičiek. Bábätko by nemalo byť extrémne nedonosené, alebo naopak príliš veľké. Rizikové môže byť zvrátenie hlavičky dozadu, dieťa by teda malo mať hlavičku stúlenú k hrudníku..

2) o ktoré tehotenstvo sa jedná a aký je vek matky

3) rozmery panvy

– panva by mala byť priestranná.

4) erudícia a skúsenosti pôrodníka, vybavenie a typ pracoviska

schopnosť viesť vaginálny pôrod koncom panvovým sa pomaly vytráca, často sa tak sekcia indikuje z nedostatku skúseností.

5) pridružené komplikácie

ako na strane mamy, tak i bábätka - pravdepodobne potvrdia voľbu cisárskeho rezu.

6) pohlavie plodu

predpokladá sa, že vaginálny pôrod KP je rizikovejší pre mužské plody z dôvodu nebezpečenstva poškodenia pohlavných orgánov traumou.

Vaginálny pôrod koncom panvovým je otázkou vážnej odbornej polemiky.

Pri zohľadňovaní všetkých súvislostí by sa nemalo zabudnúť aj na riziká cisárskeho rezu pre matku a komplikácie s ranou na maternici, prípadne placentou pri ďalšom tehotenstve. 

V psychickej podpore matky by sme nemali zabudnúť pátrať aj po neuvedomelých motívoch, prečo bábätko „sedí“ na zadočku (niekedy tak rieši mamičkin podvedomý strach z prirodzeného pôrodu).

Ak má mamička záujem, môže skúsiť techniky na podporu otočenia bábätka, plávanie, moxovanie, v zahraničí aj obrat bábätka vonkajšími hmatmi. 

Aké sú vaše skúsenosti?

Podeľte sa s nami o vaše skúsenosti, čo pomohlo bábätku sa otočiť? Kedy sa otočilo? Zažili ste otočenie aj naozaj na poslednú chvíľu?