Na pieskovisku sa kadečo zaujímavé dozviem. Stretnem tam poväčšine maminy drobcov podobne starých ako mám ja sama a môžeme zdielať postrehy a skúsenosti zo života našich detí. A veľmi rada sa rozprávam o pôrodoch. Niečo nové sa dozviem, podelíme sa o informácie.
S tichým úžasom a úprimnou závisťou som nedávno na pieskovisku počúvala pôrodný príbeh z Anglicka – čo všetko tej spomínanej šťastnej žene – rodičke ponúkli, z čoho si mohla vyberať, čoho sa jej dostalo… Na konci som sa zmohla len na úprimné: „Úžasné!”. Následná reakcia rozprávačky príbehu, ktorá popisovala zážitok svojej príbuznej žijúcej a porodivšej v Anglicku, ma (opäť raz) nemilo prebrala do našej slovenskej reality: „Je to otrasné! Na všetko sa jej stále pýtali, o všetkom musela rozhodovať, musela si dopredu zistiť poznatky a povedať, čo chce… Ja by som to nezniesla, aby na mňa niekto položil takú zodpovednosť!”
Je skutočne zodpovednosť za vlastný pôrod ženám skôr na príťaž?
Je prirodzené, že okrem život ohrozujúcich a vyslovene patologických situácií, má byť žena – rodička tým, kto určuje ráz a priebeh pôrodu, s citlivou podporou a dohľadom skúsených odborníkov (zámerne nepíšem lekárov, lebo predovšetkým pôrodné asistentky majú pomáhať ženám pri zdravom pôrode), ktorí medicínsky zasiahnu, keby bolo skutočne treba.
Nie je ešte pravidlom v slovenských pôrodniciach, aby sa samotní zdravotníci pýtali rodičky na jej názor a nechali ju vyberať si to, čo jej najviac „sedí“. Je teda na nás, ženách, aby sme sa ozvali, aby sme oznámili svoje predstavy (napr. „Pôrodný plán“), žiadali dostatok informácií a aby sme zodpovednosť za vlastný pôrod nevkladali výlučne do rúk lekárov. V prvom rade patrí pôrod žene, ona to dieťa rodí! Zdravotníci majú zodpovednosť za zdravotnú starostlivosť – dieťa namiesto ženy ani nedonosia, ani neporodia, ale môžu jej s tým veľmi pomôcť.
S prianím pôrodov, na ktoré budete rady spomínať. A aby úspešnosť pôrodu prestala byť meraná len fyzickými kritériami, pretože citový a psychický rozmer pôrodu je hádam ešte omnoho rozsiahlejší a dôležitejší.
Martina Gregušová
matka a pôrodná aktivistka
Ilustračné foto: www.sxc.hu
(4 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...
Chrípka - kedy ísť k lekárovi?
S deťmi lietadlom. Ako sa zbaliť?
Básničky pre deti
10 naj pláží pre rodiny s deťmi v Chorvátsku
KNsP Čadca
Fakultná nemocnica Trnava
martinka,
veru veru mnoho zien sa boji prevzat zodpovednost za svpj porod a co si budeme nahovarat niekedy aj za vlastny zivot stale nas treba drzat za rucicku a hovorit nam co mame robit? verim, ze zienky odchovane v inej dobe budu ine ako tie, ktorych system naucil drzat hubu a krok
to, co som hladal, vdaka
Váš komentár
Ahoj Maťa, som tiež Martinčanka a rodila som 2x v MFN, raz za starej éry a v r.2007- vo vynovenej porodnici.Som ten typ, čo sa bojí aj odberu krvi, ale na pôrod som sa maximálne pripravila a vyslovene tešila! Boli to fantastické zážitky, aj ked nevyšlo všetko úplne podla predstáv: nohy priviazané:-( a nástrih. ale pri mojej úzkej panve som hrdá na to, že som porodila dieťa s váhou 4340g prirodzene. Rodila som v noci, s mužom po mojom boku, lekári rodili vo vedľajšom boxe a my sme skoro porodili bez nich, bolo to o chlp! Sestričky boli milé, vlastne oni viedli 2.dobu porodnu a lekar tam len stál a natrčil ruky…Aj mňa iritujú ženy, čo nevedia prejaviť svoj názor, ženy, počúvajte svoje srdce!!!!
Váš komentár
Dobrý deň, ja by som sa chcela len podeliť o moju skúsenosť. Ja som rodila v Topoľčanoch, a bol to môj druhý pôrod, takže už som mohla porovnávať. Prvé dieťa som rodila klasickým spôsobom, na stole, ale druhé som si vybrala porodiť do vody. Bolo to niečo úžastné. Aj so strany lekára (primára) a zo strany sestričie a všetkých asistujúcich. Boli veľmi milý, radili mi kedy treba iba dýchať, kedy zasa tlačiť, proste preasistovali mi celý pôrod, pretože ako náhle som vošla do vody, pôrodné bolesti prestali, pociťovala som len mierne sťahy maternice. No proste paráda.
Dakujem za povzbudive slova i osobne postrehy!
Chcem podotknut par veci:
1. Zlepsovanie slovenskeho porodnictva sa pomaly hybe, ale naozaj p o o m a a l y y y y – urcete veci, ktore boli, dajme tomu pred 7 rokmi, totalne „exoticke“ ci velmi obtiazne dosiahnutelne, su teraz uz minimalne zname, hovori sa o nich a niekedy su aj vykonavane („porodne plany“, pitie pri porode, „neklasicka“ poloha pri tlaceni, odmietnutie nastrihu ci medikamentov, neodnasanie deti od matiek na adaptaciu atd. atd)
– najvacsou hnacou silou pre zdravotnikov, preco znemit osvedcene, zabehane postupy, by bol tlak klientiek – rodiciek / dopyt – ponuka …
2. Tlak zo starny zien je zatial slaby a sporadicky. Baby do toho! Porod fakt nie je len o fyzickom preziti, ale najme o tom emocionalnom zazitku!!!
3. Ked ide o vazne porodne problemy, tak je samozrejme, ze akekolvek „netradicne“ techniky idu bokom a nastupuje medicinska rutina. ALE MUSI TO BYT LUDSKE A CITLIVE – aj ked je to v strese, ide o zivot a konci kazda sranda
Martinka, vzdy si rada od teba precitam ci uz clanok alebo prispevok vo fore. Drzim palce, verim, ze aj vdaka takym zenam ako si ty, budu moct aj zeny na Slovensku rodit dostojne a k plnej spokojnosti (aj tie, ktore su doteraz povazovane za ‚stazovatelky‘ alebo komplikovane alebo podobne).
Este na margo toho Anglicka, ano, je tu sice vyber, ale tiez len ak je tehu bezproblemove a porod prebieha normalne. Ak sa vsak nieco vyskytne a musi asistovat lekar, na nestastie to nie je nepodobne Slovensku …
Dakujem za clanok…dufam ze aj to je krocik k tomu aby sa aj u nas konecne lekari zaujimali o potreby rodiciek…
Celkom by ma zaujimalo co si vlastne o takychto poziadavkach myslia porodnici? Pocula som ze vraj ked napr. v istej petrzalskej nemocnici zena vyslovi nejaku „novu“ poziadavku, tak u maju za „tú co vymysla a otravuje“…
Rodila som v sukromnej porodnici, lekarovi som vravela ze nechcem rodit s nohami priviazanymi do hora, on na to: „nejako sa dohodneme“…a bum, priviazali mi ich dohora a ja som sa aj tak namahavo dvihala do sedu – presne tak ako to vidite v kazdom (slovenskom) filme kde sa rodi…a ja si len vzdy pomyslim „naco ich polozia ked im potom sestricky pomahaju do sedu???“…co sme neandrtalci…pardon! neandrtalkyne urcite rodili „normalne“…
aby nedoslo k omylu, je mi jasne ze vdaka lekarom pri porode sa teraz menej pri porodoch umiera. ale nieco mi vravi, ze aj vdaka lekarom pri porode su porody komploikovane inym sposobom – vyvolavanie liekmi, nekonecne monitory na chrbte, poloha na chrbte a pod….
pri prvom porode som mala stastie ze som do nemocnice prisla pol hodiny pred tym nez sa dcerka naordila,takze nic okrem priviazania noh sa nestihlo..ale viem ze nabuduce uz nebudem cakat a ked sa v BA nic nezmeni, dalsi porod bude v Stiavnici…
Kika, a vadi, ze je rodicka, co nieco ziada, za „divnu“?
Budem sa opakovat, ale dobre to ilustruje, co chcem povedat:
Moj manzel trvdi, ze mi pri porodoch zdravotnici vyhoveli najma preto, ze sa drzali hesla „Sialencov treba drzat v klude a nedrazdit.“
V podstate mi moze byt fuk, co si o mne myslia cudzi ludia, ak mi to pomoze prezit moj porod plnohodnotne a dostojne. A musim povedat, ze prave vdaka mojmu „vymyslaniu“ som narazila (aj medzi zdravotnikmi) na ludi podobneho zmyslania a velmi ma to tesi a obohacuje.
Ja som tiez rodila v Anglicku vlani – viacmenej naraz s kamaratkou, tiez Slovenkou. Podla mna super je v Anglicku to, ze ked chces, mozes sa rozhodovat – ale ked nechces tak nemusis! Ja som mala porodny plan a vsetko premyslene do podrobnosti, az prehnane, kopec knih precitanych, na vselijakych forach som bola a tak… Kamaratka vobec – ta mala 100% doveru v personal, nevedela o porode nic a ani nechcela vediet. Takze ak si niekto nechce vopred nic zistovat, tak nemusi a podla mna mnohe si nezistuju. Niektore to olutuju, lebo sa moze stat, ze im PA ponukne nieco, oni to akceptuju a dodatocne zistia, ze to nebol dobry napad a uz sa to neda zvratit. Ale spominana kamaratka bola spokojna, porodila bez problemov.
Ked si tak citam hrozostrasne pribehy na tejto stranke, veru ja ostanem v Anglicku kym si neodrodim a neodkocikujem
Ak by bola autorka clanku zvedava na moje skusenosti z Anglicka tak sa rada podelim.
Martinka, isteze som zvedava a urcite nielen ja! kazda skusensot, najma ak je poucna, inspirujuca a ukazuje nieco ine a nove je vitana!
Takze, prosim, napis clanocek a sup sup s nim na stranku (kontakt na redakciu najdes iste lahko)
Moja otazka je PRECO????
to to fakt nikoho netrapi, co sa deje s nou a s jej telom a jej dietatom?
to je ta dovera v lekarov tak absolutna?
pride mi to absurdne
hlavne pri tom, co sa deje v Bratislave, prepchate porodnice, stres, chybanie zakladneho vybavenia, zrusene porodnice a vsetci sa tvaria ze no problem
🙁
Mati, pamätám sa na podobné Tvoje články a aktivity už spred vyše 7 rokov a mám pocit, že sa tu dosť málo od vtedy zmenilo. Tým nemyslím len myslenie personálu v pôrodniciach, ale aj myslenie nás matiek. Mám kopu kámošiek, ktoré rodili v nedávnej dobe a stále je im to skoro úplne jedno, teda až na pár výnimiek. A nie sú to len prvorodičky, ale aj také, ktoré už mali jeden pôrod za sebou a „odtrpeli“ si aj druhý, príp. tretí.
na Slovensku je to tak. Nie len, že sa na nič nepýtajú /nedaj bože by ste chcela od nich niečo navyše, o čom ste sa možno nedočítala, či nedozvedela od okolitých mám/ ale ak sa spýtate vy, tak sa ešte tvária akoby ste ich obťažovali. ale to neplatí len na pôrodné oddelenia ale na všetky. Rýchlo treba odrodiť, pokiaľ možno, prísť až tesne pred pôrodom a ..teda samozrejme cez deň, ved aj oni sa chcú vyspať……
Mamičky, ktoré sú bez problémov, tie to majú celkom v pohode, ale tie ktoré potrebujú rady a specialnu starostlivosť pre dáke problémy, tak radsej nech idú v rámci možností na súkromnú kliniku.