Ponuka odráža dopyt

„Keď teda chcete, aby bolo dieťa s vami tie dve bezprostredné hodiny po pôrode na pôrodnej sále, tak dobre. Ak budete vy i bábätko v poriadku, ošetríme ho pri vás a neodnesieme na novorodenecké oddelenie. Žiadna žena to síce doteraz nechcela, ale keď si to želáte...“

Niečo v tomto duchu mi povedala primárka novorodeneckého oddelenia, keď som pred tromi rokmi diskutovala so zdravotníkmi pred mojim prvým pôrodom o svojich prianiach ohľadom pôrodu vo vybranej pôrodnici. Až ma prekvapilo, ako sme sa v tomto bode mojich „pôrodných predstáv“ ľahko dohodli.

Predstáv som mala samozrejme viac, ako si môžete prečítať v mojom vtedajšom „pôrodnom pláne“. Nie všetky body môjho plánu sa stretli s rovnakou mierou ústretovosti u personálu pôrodnice, ale v konečnom dôsledku súhlasili v pôrodnici so všetkým. Teoreticky nebolo s čím nesúhlasiť, pretože moje požiadavky neboli ani výstredné a ani v rozpore so zákonom. Išlo len o snahu žiadať z mojej strany a ochotu počúvať a ústretovosť so strany personálu pôrodnice. Išlo teda „len“ o otvorenú slušnú komunikáciu a mala som asi aj kus šťastia, že som vtedy natrafila na ústretovejšiu „odrodu“ zdravotníkov.

V praxi môj pôrod síce nakoniec nebol úplne stopercentne podľa môjho plánu, ale pociťovala som veľké uspokojenie, že som si obhájila svoje individuálne potreby. Zvlášť som bola šťastná, že mi synčeka nikam po pôrode neodniesli, pupočník prestrihli po dotepaní, mohla som ho hneď skúšať dojčiť, jeho prvé ošetrenie prebehlo v prítomnosti mňa i manžela a boli sme takmer nepretržite spolu – napriek tomu, že v tej pôrodnici to nebolo bežným zvykom. Stačilo tak „málo“ – povedať nahlas, čo chcem. Určite viem, že som nebola jediná, čo si niečo takéto želala, ale s rozpakmi som prijímala fakt, že som bola jedna z mála, ktorá svoje osobné potreby ohľadom pôrodu vyslovila nahlas.

Aj keď sa situácia v slovenskom pôrodníctve vyvíja stále k lepšiemu, len pomaly pribúda žien, ktoré nahlas vyslovia pred zdravotníkmi svoje individuálne predstavy o pôrode. Faktom je, že ponuka odráža dopyt, a keď my, ženy, nebudeme aktívne pristupovať k vlastnému pôrodu a vytvárať dopyt odzrkadľujúci naše skutočné ľudské potreby pri pôrode, ponuka služieb v slovenských pôrodniciach nebude „to pravé orechové“.

Takže milé „spolurodičky“, hľadajte informácie, vytvárajte si vlastný názor, hovorte zdravotníkom nahlas, čo chcete a potrebujete – určite to ponuke slovenských pôrodníc prospeje. Veď viete ako sa vraví: „Nemému ani vlastná mať nerozumie“. Prajem maximálnu spokojnosť s pôrodmi a čo najlepšie zdravie!

Martina Gregušová