Kto rozhoduje o tom, ako rodíme?

Keď som dnes počula elánovskú pieseň a v nej úryvok o smrti – „je pre každého iná a predsa vždy tá istá“ – napadlo mi, že paradoxne to isté platí aj o pôrode.

Áno, všetky ženy prechádzame pri pôrode v podstate tým istým – rodíme dieťatko – ale pre každú je ten jej pôrod iný.

Princíp, že pri pôrode ide predsa vždy o to isté,

a preto je možné k ženám pristupovať paušálne, ako k skupine jednotlivcov, ktoré sa zlievajú do jednej rodiacej masy, sa žiaľ často objavuje v našom pôrodníckom systéme.

Ale každá sme iná

– pochádzame z iného prostredia, nesieme si so sebou k pôrodu rôznu emocionálnu, mentálnu i fyzickú výbavu. Jednu ženu biele plášte ukľudnia, inú vydesia, jednej robí dobre aktívna podpora iných ľudí, ďalšia sa radšej ponorí do seba a podobne. A tak je to v poriadku.

Ale ak žena, ktorá doteraz proaktívne riadila svoj život, musí počas pôrodu len pasívne plniť niečie inštrukcie, môže mať vtedy pocit, že vlastne ide proti sebe, a tým sa jej pôrod môže naozaj brzdiť. A aj možnosť spoliehať sa len samú na seba, vlastné sily a vedome si pôrod riadiť sama – nemám na mysli pôrod doma – je darom len pre tie, ktoré sa na to cítia.

Čo je pri pôrodoch dôležité

Optimálne by samozrejme bolo, keby každá žena mohla rodiť v atmosfére a prostredí, zodpovedajúcom jej potrebám a možnostiam. Samozrejme, ak k nám ešte nedorazili napríklad pôrodné domy a musíme si vybrať len z pár pôrodníc, možnosti výberu sa značne redukujú.

Ale na to, či sme boli spokojné s pôrodom, nemá vplyv len farba kachličiek či samostatný box. Oveľa dôležitejšie je to, čo počas pôrodu prežívame, ako sa k nám správajú ľudia, ktorí sa v tomto intenzívnom životnom úseku objavia a poskytujú nám nejakú formu starostlivosti – či už sú to zdravotníci, partner či dula.

Pôrodný plán z internetu a nezorientované v očakávaniach

Problémy môžu vznikať aj preto, že tehotné ženy majú často nejasnú alebo skreslenú predstavu toho, čo by pri pôrode naozaj chceli, čo je pre ne takpovediac životne dôležité.

Prísť do pôrodnice s pôrodným plánom, stiahnutým z internetu, je málo účinné, podobne ako prísť úplne nezorientovaná v očakávaní, že ošetrujúci personál mi poskytne presne to, čo budem potrebovať a všetko bude so mnou konzultovať.

V prvom prípade žiadame o niečo, čo je obsiahle, vlažné, nie je presne naše a teda – nemá takmer žiadnu silu, aby sa to naplnilo. V druhom prípade, keď sa (dovolím si povedať) naivne spoliehame na to, že pracovne vyťažený personál bude kvôli nášmu tichému prianiu robiť niečo, čo je v rozpore so zabehanými efektívnymi postupmi, môže prísť rozčarovanie.

Čo sa teda dá robiť, aby ten váš pôrod bol naozaj čo najviac váš?

Treba vedieť, čo naozaj úprimne chcete, aby ste to mohli potom pokojne dať na vedomie tým ostatným.

A čím bude vašich dôležitých prianí menej, tým väčšia šanca na úspech – môžete si napríklad napísať všetky otázky, ktoré vám k pôrodu napadnú a odpovedať si na ne.

Alebo si skúste predstaviť samú seba vo chvíli, keď sa vaše bábätko narodilo. Ako to asi prebiehalo? Kde ste boli? Kto bol pri vás a čo robil, aby vám bolo lepšie?

Ako pracovať so strachom

Pri rozhodovaní nám môžu pomáhať aj naše strachy, ak im to dovolíme. Je zbytočné písať, čoho všetkého sa dá báť, o strachoch súvisiacich s pôrodom som počula od tehuliek veľa. Je ale dobré vedieť, čoho sa bojíme, pomenovať si to nahlas a prijať fakt, že nemusíme byť dokonalé matky a máme právo sa niečoho báť.

V ďalšej fáze je užitočné podniknúť konkrétne kroky smerom k oslabeniu strachu – napríklad ak vám zviera žalúdok pri pomyslení na nemocnicu, naberte odvahu a choďte sa tam pozrieť. Čo poznáme, toho sa menej bojíme.

K pôrodu si nesieme oveľa viac ako zabalené tašku

K pôrodu si nesieme okrem zabalenej tašky aj celý svoj doterajší život, mnoho vecí, ktoré sme si neuvedomovali, nevedeli o sebe, či úspešne to skrývali – dokonca aj pred sebou – sa pri pôrode, ak sa odvážime bez utlmenia ním prejsť, objavia v plnej sile. Stačí vedieť o nich, prihlásiť sa k nim, prijať ich.

Cesta k nášmu cieľu – v tomto prípade k uspokojivému pôrodu bábätka – vždy vedie cez seba.

Lýdia Sirotová, dula, kouč, lektorka kurzov pre tehuľky v OZ Materský klub Luna a riaditeľka OZ Slovenské duly

(9 hlasov, priemerne: 4,80 z 5)

Loading...