Čo dať svojmu ešte nenarodenému dieťaťu?

Mária Kohutiarová 4

Vieme, že už je tu… potichúčky, zatiaľ neviditeľne, ale predsa. Možno sme ho už po pár hodinách či dňoch šoku prijali, i keď sme ho nečakali.

A možno sa už celkom normálne tešíme, že ho smieme chrániť ako svoje tajomstvo deväť mesiacov, snívame o ňom a pýtame sa: čo môžem pre svoje dieťatko v mojom lone urobiť, aby to bolo pre neho to najlepšie do života?

iStock

Dotýkaj sa ma…

Prvé, čo naše dieťatko potrebuje, je naša láska a tú – keďže ešte nemáme možnosť spolu rovnocenne komunikovať – potrebuje pocítiť tak, aby jej rozumelo. Jednou formou je slovo, druhou, rovnako dôležitou a potrebnou, sú dotyky. Označujú sa tiež ako komunikácia dotykom alebo haptonika.

Takáto komunikácia nielen upevňuje vzťah medzi mamou a jej dieťatkom, ale zároveň pomáha k optimálnemu rozvoju nervovej sústavy, ako aj súlad medzi fyzickým, intelektuálnym a citovým životom dieťatka.

Dieťa vníma pohyby už od svojho 7. – 8. týždňa tehotnostipotrebuje práve cez ne cítiť, že je milované. I keď mama skutočné pohyby zacíti trošku neskôr, intuitívne vie pocítiť, ako jej dotyky prinášajú dieťatku radosť a prospech.

Na dotyky matky dieťa odpovedá dotykmi

Proces dotykovej komunikácie znamená vlnu dotykov, pohladení a škrabkania smerom od matky k dieťaťu, u ktorého to vyvoláva následné pohyby. Tieto pohyby sú odpoveďou dieťatka na dotyky matky. Aby celý haptonický proces mal efekt, je vhodné robiť ho pravidelne v tom istom čase, každý deň, ale zároveň rešpektujúc denný rytmus dieťaťa – teda dotyky by mali prichádzať, keď je dieťatko v bdelom stave.

Hoci to znie neuveriteľne, dotyky matky majú pre dieťa v maternici význam a efekt po narodení: deti, ktorým sa dostávalo pozitívnych, nežných, láskyplných dotykov počas tehotenstva, sú pozornejšie, majú skoršie predrečové prejavy, ba aj skôr začínajú rozprávať. Takéto deti sú tiež rýchlejšie, prispôsobivejšie a nebojácnejšie.

Opačný zážitok, teda nedostatok pohybov, má tiež svoj prejav po narodení: a to sú citové problémy, problémy so sociálnym kontaktom a zvýšená plačlivosť. Francúzske výskumy dokonca hovoria o tom, že dostatok nehy a dotykov pred narodením vedia potlačiť prejavy agresivity a tvrdohlavosti aj v rámci vývojového štádia detí.

iStock

 

Mama, spievaj mi

Je hádam málo ľudí, ktorí nemajú radi žiadnu hudbu. A hoci mnohí tvrdia, že nevedia spievať, predsa len nejaké tie popevky zo seba aspoň v sprche či na WC vypustia. Mamy v očakávaní by mali stratiť zábrany a začať spievať natoľko, aby to ich drobček počul.

Sluchové senzory dieťatka pred narodením sa začínajú vyvíjať už v 8. týždni tehotenstva, v super stave sú už v 20. týždni. Stimulácia zvukom dodáva mozgu až 70% energie, ktorého funkčnosť zabezpečuje potom psychický a intelektuálny vývoj, ako aj hudobnú inteligenciu dieťaťa.

Dobrá hudobná stimulácia rozvíja aj sluch, ktorý je v maternici najdôležitejším ústrojom učenia sa – a teda počúvaním hudby pripravujeme dieťaťu dobré predpoklady na ďalšie vnímanie a učenie sa.

Pri hudbe sa dieťa cíti byť isté a bezpečné.

Dieťa v maternici vníma množstvo zvukov: tlkot matkinho srdca, prácu čriev a žalúdka. Počuje však aj zvuky, ktoré má rado a ktoré ho upokojujú – a to je predovšetkým hlas jeho otca a mamy a tiež správne vybratá hudba a spev v rozmedzí okolo 20-30 decibelov.

Spev znamená pre dieťatko vyšší level prejavu lásky a oceňuje ho natoľko, že sa k nemu a obľúbeným piesňam, ktoré počúvalo od mamy ešte v brušku, rado vracia aj po narodení. Podľa výskumu francúzskych vedcov reagujú nenarodené deti aj na čítanie rozprávok a to tak, že v niektorých pasážach sa im tep zrýchli a v niektorých spomalí.

iStock

 

Aj klasické uspávanky má bábätko rado

Najideálnejšou muzikou pre neho je napríklad aj gregoriánsky chorál, baroková hudba Mozarta, Vivaldiho a Bacha a tiež: klasické uspávanky. Počas rytmického, pravidelného, krehkého a harmonického hudobného prejavu dieťatko relaxuje.

Ak však ste zástancom rockovej hudby, na čas tehotenstva sa jej zrieknite – bábätká ju ani trochu nemajú radi. Rýchle zmeny rytmu, výrazné prechody sú pre neho disharmonické a počúvanie takejto hudby mu neprospieva: podľa psychológov takáto hudba spôsobuje poruchy koncentrácie, psychomotorický nepokoj, poruchy koncentrácie v oblasti jemnej a hrubej motoriky, poruchy sociálneho kontaktu i bežnej slovnej komunikácie.

Nevhodný je napríklad aj Brahms a Beethoven, ako aj akákoľvek hudba hlasnejšia ako 90 decibelov. Takáto hudba spolu s emočnými tehotenskými ťažkosťami matky a hlučným prostredím môže spôsobiť poruchy sluchu dieťatka. Hlučné prostredie môže mať za príčinu predčasný pôrod, deti majú sklon k hyperaktivite a zvýšenej nervozite.

Pozerať do budúcnosti svojho dieťaťa

Máme kadejaké plány, čo pre dieťatko bude dobré – od hľadania ideálnej poistky, cez výbavičku a zariadenie až po sny, čím bude a čo ho naučíme. Nezabúdajme, že to najdôležitejšie, teda formovanie jeho osobnosti, máme v rukách už od jeho počatia – a to cez prejavy lásky, dotyky a príjemnú hudbu či zvuky. Nenechajme si túto šancu ujsť…

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (4 hlasov, priemerne: 4,50 z 5)
Loading...
Author image

Mária Kohutiarová

články autora...

Komentáre k článku

  1. Taka poznamocka, ze Mozart je klasicisticky skladatel, nie barokovy.

    A zaroven by ma zaujimalo, ze preco Mozart ano a Beethoven nie? Teda obaja klasicisti a klasici zaroven.

    Skutocne sa to opeira o nejaky seriozny vyskum, alebo…?

    Myslim si, ze kazda hudba, ktora robi dobre matke, robi dobre aj dietatu (parafraza na :spokojna matka – spokojne dieta).

Pridaj komentár