Čo vedia a čo nie?

Dohady o tom, čo a a koľko vníma taký drobec ešte ukrytý pred pohľadom sveta v maternici svojej mamy boli, sú a budú – a siahajú od jedného extrému k druhému.

Necíti a nerozumie nič, neozaoberám sa tým, prežije… až po fanatický odpor voči čomukoľvek, čo by mohlo narušiť „pohodu“ (nami myslenú) toho malého tvora počnúc alkoholom a stresom končiac.

Kde je pravda podľa tých, ktorí sa výskumom vnímania dieťaťa pred narodením zaoberajú?

Téma, ktorá zaujímala

Paradoxne, prvý presne prepojenia medzi matkou a počatým dieťaťom a následne vplyv na nenarodené dieťa neopísal žiadny významný vedec, ale Leonardo da Vinci. Už vtedy sa vo svojom diele vyjadril, o veľkom vplyve matkinho strachu, túžieb, pocitov, duševným bojov a trápení na dieťa, a to až do takej miery, že to viac poznačilo dieťa ako matku samu.

Vďaka Freudovi sa stalo zrejmým, že matkine emočné stavy majú vplyv na psychosomatiku dieťaťa natoľko, že v prípade ich negatívnych ladení sú zodpovedné za nepriaznivý účinok na zdravie dieťaťa. Až v súčasnosti dlhodobé vedecké štúdie preukázali, že všetky odhady psychológov a pediatrov o vyspelosti dieťaťa v maternici predčia všetky ich očakávania.

Vie veľa a skoro

Akúsi prvú formu vedomia má podľa vedcov počaté dieťatko už v prvých okamihoch existencie. Predpokladá sa, že inak zdravé ženy, napriek všetkému, spontánne potratili v ranom štádiu tehotenstva len preto, lebo oplodnené vajíčko je si vedomé odmietania zo strany matkinho organizmu.

Podľa vedeckých štúdií má dieťa už v piatom týždni tehotenstva veľmi široký záber reflexných úkonov. Takéto maličké dieťatko už v ôsmom týždni života si z ľahkých pohybov hlavou, rukami a rukami vie vytvoriť určitý spôsob telesného prejavu komunikácie, t.j. dáva najavo rôznymi pohybmi svoju nevôľu alebo záľubu.

V štvrtom mesiaci má dostatočný repertoár grimás a úškľabkov, o štyri až osem týždňov je na dotyky rovnako citlivé ako jednoročné dieťa.

Od 24. týždňa dieťa intenzívne počúva všetky zvuky, vrátane hlasu matky a otca, pričom najistejším indikátorom toho, že je všetko OK, je tlkot matkinho srdca v normálnej frekvencii. Vďaka tomu, akú rýchlosť malo tepanie matkinho srdca, si podľa odborníkov neskôr mnoho ľudí vyberá aj hudbu v dvoch základných rytmoch – buď je rýchla ako dupot zvieracích kopýt alebo má presne rýchlosť pravidelných úderov ľudského srdca.

Je zaujímavé, že už deti v maternici reagujú na hudbu a dokážu sa podľa nej rytmicky pohybovať. Vedci tvrdia, že malé bábätká majú v sebe už predprogramovaný rytmus a tým aj rytmický pohyb. Táto schopnosť je podľa vedcov vraj oveľa vyvinutejšia, ako schopnosť hovoriť.  Dokonca, čím viac sa bábätká vedia zladiť s hudbou, tým viac sa podľa odborníkov aj smejú.

 

Dajte si pozor, ja vás vidím

Aj keď sa zrak dieťatku v maternici vyvíja podstatne pomalšie, nie je pravdou, že nevidí nič – vidí totiž oveľa viac, akoby sme si mysleli a možno aj priali. Od 16. týždňa je veľmi citlivé na svetlo, dokonca podľa istého experimentu sa takémuto dieťaťu veľmi zrýchlil srdcový tep pri blikaní svetlom pred bruchom matky.

Čo to v reáli znamená?

Predovšetkým to, že aj ešte nenarodené dieťa veľmi dobre vníma blikot televízora a od cca 28 – 32. týždňa, kedy podľa vedcov vzniká vedomie u dieťaťa, reaguje na to, čo sa v tej telke vysiela.

Ako je to možné? Ako vie dieťa dešifrovať vážne správy od komédie, prestrelku od prírodopisného seriálu?

Tieto informácie dostáva dieťa vďaka biochemickým procesom od matky, ktorá si často neuvedomuje, že dieťa aj tu a teraz pri televízii je prítomné. Tieto chemické látky, vznikajúce u matky z prežívania pocitov, prechádzajú cez maternicu až k dieťaťu a vedia ho vystrašiť. V šiestom až siedmom mesiaci tehotenstva sa naučí dieťa rozlišovať a chápať matkine pocity a postoje a začína na ne príslušne reagovať, čo je základom ich vzájomnej emočnej komunikácie.

 

Láska je viac

Možno sa teraz oprávnene opýtať otázku: Ako vôbec byť si istá, že sa môjmu dieťaťu nič nestane a nič ho nepoznačí, ak takto reaguje už v maternici?

Napriek všetkým týmto poznatkom dávajú vedci ešte jednu odpoveď ako protiváhu všetkých negatívnych vplyvov, ktorým sa nie je možné niekedy vyhnúť: smerodajné pre formovanie vedomia a psychosomatického zdravia dieťaťa je predovšetkým postoj matky k nemu.

Dieťa veľmi dobre vycíti, aký má postoj, ako ho prijíma, ako sa naň teší, ako s ním vnútorne „komunikuje“- a v tomto smere ho aj vďaka oným biochemickým procesom prenikajúcim z pocitov matky k dieťaťu do maternice nie je možné oklamať. Tento postoj matky k dieťaťu je dôležitý predovšetkým pre dieťa samo – lebo vďaka matkinmu chceniu a (či opačným pocitom a postojom) si už v maternici buduje svoj vlastný postoj k sebe.

	Mohlo by vás tiež zaujímať: O výchove v brušku

Nakoniec: vedecká štúdia jednoznačne preukázala, že deti, ktoré matky chceli a tešili sa na ne boli po narodení emočne a fyziologicky podstatne zdravšie ako deti z opačnej skupiny matiek.  

Postoj matky k dieťaťu od počatia má podľa výskumov značný vplyv aj na priebeh pôrodu, ba dokonca aj na povahu a emočný život dieťaťa po narodení. Aj keď na druhej strane, psychológovia, zaoberajúci sa výskumom nenarodených detí, kritizujú podmienky súčasných pôrodov, ktoré sa hodia skôr pre počítačových expertov ako pre intímne zrodenie detí, čo má tiež veľký vplyv na psychiku dieťaťa.

Deti, ktoré boli už v maternici chránené láskou a pozornosťou svojej mamy, budú aj po narodení brať svet okolo seba pozitívne, budú zdravo sebavedomé a extrovertné.

Nedôverčivý postoj, introvertnosť a podozrievavosť bola dokázaná skupine detí narodených z prostredia, kde neboli vítané. Dokonca istá štúdia preukázala, že strach z narodenia defektného dieťaťa zvyšuje pravdepodobnosť spontánneho potratu.

Mami, nie je to jedno

Vplyvov okolo nás, ktoré nie sú také v pohode, ako by sme chceli, je viac, ako dosť. Možno je pre nás preto dôležité vedieť a uvedomiť si, čím a ako ich môžeme eliminovať a dať tak svojmu nenarodenému dieťatku do vienka tú lepšiu nádielku.